Preplnenosť väzníc: Maďarsko tesne nad priemerom EÚ
Maďarsko čelí výzvam v oblasti väzenstva. Zistite, ako sa krajina vyrovnáva s preplnenosťou a aké kroky podniká na zlepšenie situácie.
Najnovšie štatistiky Rady Európy poukazujú na mierne preplnenie maďarských väzníc, pričom na 100 miest pripadá 104 väzňov. Situáciu ovplyvnilo aj kontroverzné rozhodnutie vlády.
Content: Budapešť 29. júla (TASR) – Maďarský systém väzenstva vykazuje mierne preplnenie, čím sa zaraďuje medzi krajiny Európskej únie, ktoré čelia tomuto problému. Podľa údajov Celoštátneho veliteľstva ústavu na výkon trestu odňatia slobody (BvOP), zaznamenaných v období od januára 2023 do januára 2024, pripadá na 100 dostupných väzenských miest 104 väzňov. Túto informáciu potvrdilo maďarské ministerstvo vnútra v reakcii na ročnú štatistiku Rady Európy za rok 2024 (SPACE I), ako informoval spravodajca TASR v Budapešti.
Ročná štatistika Rady Európy poukazuje na to, že preplnenosť väzníc predstavuje kritickú výzvu pre približne tretinu európskych väzenských správ. Priemerne v Európe stúpol počet väzňov na sto miest z 93,5 na 94,9 v sledovanom období.
Okrem Maďarska hlásilo mierne preplnenie aj osem ďalších väzenských správ, konkrétne Chorvátsko (110), Írsko (105), Švédsko (105), Azerbajdžan (103), Fínsko (103), Turecko (102) a Severné Macedónsko (101).
Maďarské ministerstvo vnútra prostredníctvom svojho komunikačného oddelenia pre TASR uviedlo, že zavedenie tzv. reintegračného výkonu trestu odňatia slobody prispelo k zníženiu počtu odsúdených vo väzenských zariadeniach, pretože niektorí si trest odpykávajú mimo väzníc.
V apríli 2023 vyvolalo kontroverzie rozhodnutie vlády premiéra Viktora Orbána prepustiť väznených prevádzačov s cudzou štátnou príslušnosťou, pričom im bola daná trojdňová lehota na opustenie krajiny. Vláda argumentovala, že v preplnených väzniciach sa nachádza približne 2600 osôb zo 73 krajín, čo predstavuje 13 % väzenskej populácie a predstavuje značnú záťaž pre daňových poplatníkov.
Európska komisia reagovala v júli 2023 zaslaním prvého listu Budapešti, v ktorom vyjadrila obavy, že tento krok porušuje viacero smerníc EÚ. Komisia tvrdí, že skrátenie trestov pre osoby odsúdené za prevádzačstvo nie je dostatočne odstrašujúce a nezohľadňuje individuálne okolnosti prípadov. EK tiež poukázala na absenciu systému na monitorovanie toho, či si prepustení prevádzači odpykajú zvyšok svojho trestu vo svojich domovských krajinách.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
