Prevencia: NTS testuje darcov na Západonílsku horúčku na západe Slovenska
NTS preventívne testuje darcov krvi v západných regiónoch na prítomnosť vírusu Západonílskej horúčky. Zvyšuje sa tak bezpečnosť transfúzií.
Národná transfúzna služba zavádza preventívne opatrenia proti šíreniu Západonílskej horúčky, vírusového ochorenia prenášaného komármi.
Content: Bratislava, 14. septembra (TASR) – V západných oblastiach Slovenska začína Národná transfúzna služba (NTS) testovať darcov krvi na prítomnosť vírusu Západonílskej horúčky (WNV). Opatrenie, ktoré potrvá do novembra, má za cieľ zvýšiť bezpečnosť transfúznych prípravkov. NTS investovala do diagnostických súprav viac ako 350 000 eur. Informáciu pre TASR potvrdila riaditeľka marketingu a komunikácie NTS, Martina Frigová, s tým, že podobné diagnostiká museli v minulosti nakupovať už trikrát v urgentnom režime.
„Vzhľadom na známy výskyt WNV u komárov v západných regiónoch Slovenska sme sa rozhodli pre preventívne testovanie darcov krvi v našich odberných centrách v tejto oblasti. Inšpirovali sme sa praxou v okolitých európskych krajinách,“ uviedla Frigová. Zdôraznila, že toto opatrenie nielen zvyšuje bezpečnosť transfúznych liekov, ale umožňuje darovať krv aj osobám, ktoré sa vrátili z rizikových oblastí v Európe.
Frigová vysvetlila, že povinné testovanie darcov krvi na WNV nastáva v prípade potvrdenia prenosu vírusu z komára na človeka na Slovensku. „V takto postihnutej oblasti sme povinní, v súlade s národnou a európskou legislatívou, buď prerušiť odbery krvi, alebo testovať darcov na prítomnosť RNA WNV,“ dodala.
NTS už v minulosti viackrát zaviedla testovanie v západnej časti Slovenska, kde boli zaznamenané prípady prenosu vírusu na ľudí. „V oblastiach s testovaním testujeme aj darcov, ktorí sa vrátili z iných rizikových oblastí v Európe,“ doplnila Frigová.
Pripomenula, že darcovia krvi na všetkých transfúziologických pracoviskách na Slovensku sú štandardne testovaní na hepatitídu B a C, HIV a syfilis, v súlade s platnou legislatívou.
Západonílska horúčka je vírusové ochorenie, ktoré prvýkrát identifikovali u človeka v roku 1937 v Ugande. Najčastejšie sa prenáša prostredníctvom komárov, ale bol zaznamenaný aj prenos pri transplantáciách orgánov, transfúziách krvi alebo transplacentárne. Úrad verejného zdravotníctva SR uvádza, že prenos z človeka na človeka nie je reálny.
Inkubačná doba ochorenia sa pohybuje od dvoch do 15 dní, najčastejšie dva až šesť dní. Medzi typické príznaky patrí náhly nárast telesnej teploty, bolesť hlavy, hrdla, svalov a kĺbov, únava, strata chuti do jedla a kožná vyrážka. Vo väčšine prípadov sa prejaví ako mierne chrípkové ochorenie. Približne 80 percent infekcií prebieha bez príznakov.
