Prezident Južnej Kórey zvažuje ospravedlnenie sa KĽDR za provokácie
Juhokórejský prezident I Če-mjong prejavil záujem ospravedlniť sa Severnej Kórei za kontroverzné kroky svojho predchodcu, no váha kvôli možným politickým dôsledkom.
Napätie medzi Severnou a Južnou Kóreou pretrváva desaťročia, keďže Kórejská vojna sa skončila len prímerím, nie definitívnym mierom.
Content: Soul, 3. decembra (TASR) - Juhokórejský prezident I Če-mjong v stredu naznačil, že zvažuje ospravedlnenie sa Severnej Kórei za aktivity, ktoré údajne nariadil jeho predchodca Jun Sok-jol. Išlo o vyslanie dronov a šírenie propagandistických materiálov cez demilitarizovanú zónu. Prezident sa vyjadril na tlačovej konferencii pri príležitosti prvého výročia vyhlásenia stanného práva, ktoré Jun Sok-jol zaviedol a ktoré viedlo k jeho odvolaniu. Informuje o tom agentúra AFP.
„Mám pocit, že by som sa mal ospravedlniť, ale ťažko sa mi to vyslovuje. Mám obavy, že by to mohlo byť zneužité v ideologických sporoch alebo ako obvinenie zo sympatií k Severu,“ povedal I Če-mjong.
Jeho slová boli reakciou na obvinenia, že Jun nariadil armáde vyslať drony nad Pchjongjang a rozširovať propagandistické letáky s cieľom vyprovokovať severokórejskú armádu. Podľa kritikov mal tento krok poslúžiť ako zámienka pre vyhlásenie stanného práva, ktoré Jun zdôvodňoval stavom národnej núdze.
Juhokórejská prokuratúra minulý mesiac obvinila Juna z napomáhania nepriateľovi. Podľa obžaloby sa Jun a jeho spolupracovníci „spikli s cieľom vytvoriť podmienky pre vyhlásenie stanného práva, čím zvýšili riziko ozbrojeného konfliktu medzi Kóreami a poškodili verejné vojenské záujmy“.
Jun vyvolal v Južnej Kórei politickú krízu, keď v decembri 2024 krátko vyhlásil stanné právo a vyslal vojakov do parlamentu, aby zabránil zrušeniu tohto rozhodnutia. Jeho pokus zlyhal a v januári bol ako prvý prezident v histórii krajiny vzatý do väzby.
V apríli bol z funkcie odvolaný a v júnových voľbách ho nahradil I Če-mjong. Jun čelí obvineniam z pokusu o vzburu a ďalších porušení zákona v súvislosti s vyhlásením stanného práva a prebieha s ním súdny proces.
Severná a Južná Kórea sú technicky stále vo vojnovom stave, pretože Kórejská vojna (1950-1953) sa skončila len prímerím, nie mierovou zmluvou.
