Prieskum odhaľuje: Slováci podceňujú prípravu na dôchodok
Medzinárodný prieskum ukazuje, že Slováci sú na dôchodok pripravení menej ako priemer. Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami a čo môžeme zlepšiť?
Pripravenejší sa cítia skôr starší ľudia (55-65 rokov), vzdelanejší a tí, ktorí si už sporia.
Content: Bratislava 9. augusta (TASR) – Podľa najnovšieho medzinárodného prieskumu finančnej skupiny NN o dlhovekosti, Slovenská republika zaostáva v pripravenosti obyvateľov na dôchodok. V rebríčku sa umiestnila na popredných miestach od konca, zatiaľ čo Česká republika, Turecko a Holandsko patria medzi krajiny s najlepšou pripravenosťou.
Index pripravenosti na dôchodok, ktorý hodnotí rôzne aspekty od finančného povedomia až po aktívne sporenie na dôchodok na škále od 1 do 10, dosiahol na Slovensku hodnotu 4,3, čo je pod medzinárodným priemerom 4,8. Skúmané dáta signalizujú, že respondenti nad 45 rokov, ktorí ešte len plánujú odchod do penzie, sú na túto životnú etapu nedostatočne pripravení.
Prieskum ďalej ukázal, že lepšie pripravení sa cítia respondenti vo veku 55 až 65 rokov, osoby s vyšším vzdelaním a tí, ktorí si už aktívne sporia. Alarmujúce je, že iba 14 % Slovákov si uvedomuje, koľko finančných prostriedkov bude potrebovať na zabezpečenie dôstojného života na dôchodku. V porovnaní s medzinárodným priemerom, ktorý predstavuje 20 %, je to výrazne menej. Navyše, iba 12 % obyvateľov Slovenska vie, akú sumu by si malo mesačne odkladať a len 11 % túto sumu aj reálne sporí. Na druhej strane, so svojimi finančnými znalosťami potrebnými na prípravu na dôchodok je sebavedomých 40 % Slovákov a ďalšia tretina si myslí, že má v tejto oblasti dobrý prehľad. Najmenej si v tejto oblasti veria obyvatelia Japonska a Grécka.
Slováci plánujú odísť do dôchodku v priemernom veku 59 rokov, čo je o 1,5 roka menej ako medzinárodný priemer. Sporenie na dôchodok začínajú po dovŕšení 34 rokov, čo je v súlade s medzinárodným trendom. Dôležitým zdrojom príjmu na dôchodku sú úspory, vrátane dôchodkového sporenia. Väčšina slovenských respondentov uviedla, že má nejakú formu dôchodkového sporenia, čím sa Slovensko radí medzi popredné krajiny v tejto oblasti, pričom dominuje najmä druhý pilier.
Martin Višňovský, člen Predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností, uviedol: „Druhý pilier prešiel v poslednom období významnými zmenami. Legislatívne úpravy viedli k presunu značnej časti sporiteľov z dlhopisových fondov do indexových fondov. Zavedením predvolenej investičnej stratégie majú sporitelia možnosť dosiahnuť vyššie výnosy počas dlhého obdobia sporenia. Druhý pilier zhodnocuje len časť povinných odvodov, čím sa rozdeľuje riziko medzi štát a súkromné spoločnosti.“
Višňovský zároveň odporúča Slovákom, aby pre zabezpečenie vyššieho príjmu na dôchodku zvážili aj tretí pilier. Doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré zahŕňa dobrovoľné príspevky účastníkov a ich zamestnávateľov, môže výrazne zvýšiť dôchodkový príjem a zabezpečiť pokojnejšiu starobu.
