Prieskum v Poľsku: PiS vedie, KO stráca, Konfederácia klesá
Prieskum ukazuje zmenu preferencií voličov v Poľsku. PiS by mohlo získať väčšinu s Konfederáciou, zatiaľ čo KO stráca pôdu pod nohami.
Najnovší prieskum naznačuje, že ak by sa voľby konali teraz, PiS by získalo 29% hlasov, zatiaľ čo KO by kleslo na 27%. Konfederácia zaznamenala výrazný pokles podpory.
Content: Varšava 3. septembra (TASR) - Parlamentné voľby v Poľsku by, podľa aktuálneho prieskumu verejnej mienky, vyhrala opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS). Vládna Občianska koalícia (KO) by si pohoršila a stratila potenciálnu možnosť zostaviť vládu. Prieskum realizovaný pre portál Wirtualna Polska (WP) zároveň poukázal na značný pokles preferencií opozičnej Konfederácie. Informuje o tom korešpondent TASR vo Varšave s odvolaním sa na WP.
Ak by sa voľby do Sejmu konali najbližšiu nedeľu, strana PiS by získala 29 percent hlasov, čo predstavuje nárast o 1,5 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim meraním. KO by získala 27 percent hlasov, čo je o jeden percentuálny bod menej. Konfederácia by skončila tretia so ziskom 13 percent, čo znamená stratu štyroch percentuálnych bodov.
Do poľského parlamentu by sa podľa výsledkov prieskumu prebojovali len štyri politické subjekty: PiS, KO, Konfederácia a Ľavica, ktorá by získala 7,5 percenta hlasov. Koaličné hnutie Poľsko 2050, Poľská ľudová strana (PSL), opozičná strana Razem a ani mimoparlamentná Konfederácia koruny poľskej by neprekročili 5-percentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.
Prepočet na mandáty naznačuje, že PiS by obsadilo 193 poslaneckých kresiel, KO 165, Konfederácia 73 a Ľavica 29. PiS by tak spolu s Konfederáciou disponovalo väčšinou 266 hlasov, zatiaľ čo KO a Ľavica by mali dohromady 194 mandátov.
Politológ Rafal Chwedoruk z Varšavskej univerzity vysvetľuje návrat PiS na čelo rebríčka demobilizáciou časti voličov a oslabením menších politických strán. Zároveň upozornil, že Konfederácia má povahu protestného hnutia, čo sťažuje udržanie stabilnej voličskej podpory. Medzi faktory ovplyvňujúce preferencie voličov zaradil aj ekonomické problémy, otázku migrácie a vývoj situácie na Ukrajine.
Prieskum bol realizovaný na vzorke 1000 respondentov v období od 28. augusta do 1. septembra 2025.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
