Protiletecké kryty na Ukrajine: Kapacita nedosahuje pre všetkých

Ukrajina potrebuje viac protileteckých krytov. Medzinárodná koalícia pod vedením Fínska sa snaží pomôcť vyriešiť tento akútny problém.

Protiletecké kryty na Ukrajine: Kapacita nedosahuje pre všetkých
Zdroj: teraz.sk
Podľa vyjadrenia ministra vnútra Ihora Klymenka, súčasná kapacita protileteckých krytov na Ukrajine postačuje len pre polovicu obyvateľstva.

Content: Kyjev hostil ustanovujúci summit koalície pre výstavbu civilných krytov na Ukrajine. Fínsko, krajina s rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti ochrany civilného obyvateľstva, sa ujalo vedenia na žiadosť Ukrajiny, informoval spravodajský portál Yle. Na summite sa zúčastnila aj Katarína Mathernová, veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine.

Minister vnútra Ihor Klymenko upozornil, že súčasné kryty dokážu ochrániť len 50% obyvateľstva. Podľa britskej stanice BBC sa očakáva, že výstavba ďalších krytov, ktorá by pokryla takmer celú zostávajúcu polovicu, bude dokončená do roku 2034.

Námestník ministra, Olexij Serhijev, na tlačovej konferencii konkretizoval vládne plány: do roku 2027 by malo byť zabezpečené krytie pre 74% populácie a do roku 2034 až pre 91%.

Premiérka Julija Svyrydenková informovala, že v oblastiach blízko frontovej línie bolo postavených 42 podzemných škôl, financovaných zo štátneho rozpočtu a darov od partnerských krajín.

Mathernová na Facebooku zdôraznila kritickú potrebu krytov na Ukrajine, ktorá trvá už takmer štyri roky. Zároveň poukázala na to, že tieto miesta „ukrývajú aj krásne príbehy – moderné učebne, nemocnice, kde pokračujú operácie, a ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú“.

Vysvetlila, že výstavba krytov je nevyhnutná, „pretože Rusko sa správa ako teroristický štát, nie ako krajina, ktorá chce mier.“ Pripomenula, že ruské útoky si len v Kyjeve tento týždeň vyžiadali šesť obetí a mnoho zranených.

Mathernová kritizovala Rusko za útoky „aj napriek prebiehajúcim mierovým rokovaniam“ a dodala, že Rusko „nerozumie diplomacii – iba sile“. Preto sa v Kyjeve hovorilo aj o sankciách, ktoré podľa nej obmedzujú prístup Ruska k technológiám, kapitálu a trhom. Zdôraznila, že vplyv sankcií „bude silnejší, ak zostaneme jednotní“.

Svyrydenková oznámila, že päť zakladajúcich členov koalície prispelo do fondu na výstavbu krytov sumou 22 miliónov eur. Fínsko poskytlo polovicu tejto sumy a zvyšok doplnili Švédsko, Litva, Belgicko a Írsko. Švajčiarsko tiež prejavilo záujem o účasť v projekte.