Protirežimné heslá sa objavili na mrakodrape v čínskom meste
Protest proti komunistickému režimu v Číne: Na mrakodrape sa objavili heslá vyzývajúce na zmenu. Čo viedlo aktivistu k tomuto odvážnemu činu?
Pred štátnou prehliadkou v Pekingu sa na mrakodrape v Čchung-čchingu objavili protikomunistické heslá. K akcii sa prihlásil Čchi Chung, ktorý emigroval do Británie.
Content: Peking 3. septembra (TASR) - Zatiaľ čo sa Peking pripravoval na vojenskú prehliadku a prezident Si Ťin-pching hostil svetových lídrov, v Čchung-čchingu, metropole na juhozápade Číny, prebehol neobvyklý protest. Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na správy zo sociálnych sietí, boli na fasádu mrakodrapu premietané protikomunistické slogany.
Heslá ako "Len bez Komunistickej strany môže vzniknúť nová Čína" a "Preč s červeným fašizmom, preč s komunistickou tyraniou" sa zjavili na budove a vyvolali rozsiahlu diskusiu.
Videozáznam incidentu, ktorý zverejnil disident Li Jing, zaznamenal na platforme X viac ako 18 miliónov zhliadnutí. Vnútročínske siete, podliehajúce prísnej cenzúre, tieto zábery nezdieľali.
Ďalšie video potvrdilo, že polícia 29. augusta vtrhla do prázdnej hotelovej izby, odkiaľ bol projektor nasmerovaný na budovu.
K zodpovednosti za akciu sa prihlásil 43-ročný Čchi Chung, pôvodom z Čchung-čchingu, ktorý nedávno s rodinou emigroval do Veľkej Británie. Tvrdí, že projektor a kameru v hotelovej izbe ovládal na diaľku. Premietanie trvalo 50 minút, kým polícia zariadenie neobjavila.
Čchiho rodina v Číne, konkrétne jeho brat a matka, čelia podľa jeho slov po incidente vyhrážkam zo strany polície.
V rozhovore pre The New York Times Čchi uviedol, že inšpiráciu čerpal z predchádzajúcich protestov. Spomenul aktivistu, ktorý v roku 2022 vyvesil na moste v Pekingu transparent s protirežimovými heslami pred zjazdom komunistickej strany, ako aj protesty proti covidovým obmedzeniam, kde demonštranti držali biele papiere ako symbol cenzúry. Tieto protesty boli najväčšou vlnou občianskych nepokojov v Číne od udalostí na námestí Tchien-an-men v roku 1989.
Čchi, bývalý migrujúci robotník, ktorý si neskôr otvoril internetový obchod, uviedol, že k vládnej kritike ho priviedli prísne lockdowny počas pandémie.
Ďalším dôvodom jeho nesúhlasu je "vynútená vlastenecká výchova" na školách, ktorá je v Číne zákonom nariadená a zameriava sa na úspechy komunistickej strany a národnú bezpečnosť.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť agentúry Reuters o reakciu zatiaľ nereagovalo. Reuters sa nepodarilo získať stanovisko miestnej polície ani kontaktovať samotného Čchiho.
Podľa organizácie Human Rights Watch je Čchiho protest dôležitým signálom, že aj napriek rastúcim represiám sú občania ochotní kritizovať prezidenta Si Ťin-pchinga a požadovať demokratické reformy.
