Prvá Spartakiáda v Československu: 70. výročie
Pripomeňte si masové telovýchovné podujatia, ktoré ovplyvnili športový život v Československu a nahradili tradície Sokola.

Pred 70 rokmi sa Strahovský štadión zaplnil takmer 1,7 miliónom cvičencov v rámci 29 hromadných skladieb.
Content: Bratislava 23. júna (TASR) – Komunistický režim v Československu sa snažil potlačiť tradíciu Sokola a jeho zletov. Namiesto toho zaviedol masové telovýchovné podujatia známe ako spartakiády. Tieto rozsiahle cvičenia sa konali na Strahovskom štadióne v Prahe v rokoch 1955 až 1985, s výnimkou roku 1970, a prilákali až 250 000 divákov. V niektorých skladbách cvičilo naraz takmer 14 000 ľudí. Dnes si pripomíname 70. výročie prvej Československej spartakiády, ktorá sa konala na Strahove.
Korene spartakiád siahajú do 20. rokov 20. storočia. Názov vymyslel Jiří František Chaloupecký, český telovýchovný funkcionár a novinár, inšpirovaný vodcom rímskych otrokov Spartakom. Pôvodne išlo o vystúpenie Federácie robotníckych telovýchovných jednôt, úzko spojenej s komunistickou stranou, v roku 1921 v Prahe. Malo to byť protipól Všesokolských zletov. Po XI. Všesokolskom zlete v júni 1948 bol Sokol na 41 rokov umlčaný a jeho masové cvičenia nahradila spartakiáda.
Prvá celoštátna spartakiáda sa konala od 23. júna do 5. júla 1955 na podnet prezidenta Antonína Zápotockého, ktorý chcel prekonať všetko, čo diváci dovtedy videli na sokolských zletoch a robotníckych olympiádach.
Podujatie bolo súčasťou osláv desiateho výročia oslobodenia Československa Červenou armádou a nieslo heslo „Na prácu a obranu vlasti pripravení!“ Skupinové vystúpenia mali ideologický podtext a symbolizovali jednotu robotníckej triedy, lásku a vernosť ZSSR.
Na ploche štadióna vystúpilo takmer 1,7 milióna cvičencov v 29 skladbách. Vrcholom bola prezentácia Zväzarmu a armády, ktorá demonštrovala pripravenosť brániť vlasť. Vojaci predviedli cvičenia s puškami, čím ukázali svoju bojovú pripravenosť.
Masové vystúpenia sa konali pravidelne v päťročných intervaloch až do pádu komunizmu. Výnimkou bol rok 1970, kedy sa spartakiáda nekonala z obavy, že by sa mohla zmeniť na protest proti režimu po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968.
Hoci bola účasť na spartakiádach oficiálne dobrovoľná, v skutočnosti tomu tak nebolo vždy. Napriek tomu sa mnohí na cvičenia tešili. Prípravy trvali mesiace a prebiehali na rôznych úrovniach, od miestnych po krajské, s cieľom vybrať tých najlepších na celoštátne vystúpenie v Prahe.
Prípravy na siedmu spartakiádu v roku 1990 prebiehali naplno, ale tá sa už neuskutočnila. História Československých spartakiád, ktoré boli jednými oslavované a druhými odsudzované, sa skončila Nežnou revolúciou a pádom komunistického režimu.