RE varuje pred oslabením ochrany ľudských práv v Európe
RE reaguje na snahy niektorých štátov EÚ prehodnotiť dohovor, najmä v súvislosti s migráciou, a zdôrazňuje dôležitosť zachovania silnej ochrany ľudských práv.
Rada Európy apeluje na členské štáty, aby posilnili, a nie oslabovali Európsky dohovor o ľudských právach, ktorého dodržiavanie presadzuje Európsky súd pre ľudské práva.
Content: Štrasburg 24. mája (TASR) – Rada Európy (RE) vyjadrila vážne znepokojenie nad snahami niektorých európskych vlád oslabiť Európsky dohovor o ľudských právach. Táto výzva prichádza v reakcii na iniciatívu Talianska a ďalších ôsmich štátov Európskej únie, ktoré požadujú revíziu dohovoru, predovšetkým s ohľadom na otázky migrácie. Informovala o tom agentúra AFP.
Generálny tajomník RE Alain Berset zdôraznil, že v súčasnej zložitej situácii je kľúčové dohovor posilňovať, nie oslabovať: „Vzhľadom na dnešné náročné výzvy nie je našou úlohou oslabiť dohovor, ale udržať ho silný a relevantný.“
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) je právnou inštitúciou Rady Európy a zohráva zásadnú úlohu pri presadzovaní dohovoru ako právne záväznej zmluvy pre členské štáty.
Rada Európy nie je súčasťou Európskej únie a združuje aj štáty, ktoré nie sú členmi EÚ, ako napríklad Turecko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina. Rusko bolo z RE vylúčené po invázii na Ukrajinu.
Bersetova reakcia prišla po tom, čo deväť štátov, vrátane Talianska, Dánska a Poľska, verejne vyjadrilo záujem o „nový a otvorený dialóg o výklade Európskeho dohovoru o ľudských právach“. Tieto štáty zdôraznili potrebu „obnoviť správnu rovnováhu“.
Generálny tajomník RE uznal, že diskusia je „zdravá“, avšak varoval pred snahami vlád zneužívať Európsky súd pre ľudské práva ako „zbraň“.
„Inštitúcie, ktoré chránia základné práva, sa nesmú prispôsobovať politickým cyklom. Ak to dovolíme, riskujeme narušenie samotnej stability, ktorú majú zabezpečiť,“ povedal Berset a dodal, že ESĽP je momentálne jediným medzinárodným súdom, ktorý sa zaoberá porušovaním ľudských práv v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.
Výzva na prehodnotenie dohovoru bola zverejnená po stretnutí premiérok Dánska a Talianska, Mette Frederiksenovej a Giorgie Meloniovej, v Ríme. Obe političky zastávajú tvrdý postoj k migrácii. List podpísali aj lídri Belgicka, Česka, Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rakúska.
Rozhodnutia ESĽP týkajúce sa migrácie, vrátane predbežných opatrení, ktoré v niektorých prípadoch na poslednú chvíľu zablokovali deportácie, vyvolali v posledných rokoch nespokojnosť viacerých európskych vlád.
Súd sa nedávno zaoberal prípadmi proti Lotyšsku, Litve a Poľsku v súvislosti s údajným nezákonným zaobchádzaním s migrantmi. Dánsku bolo nariadené upraviť pravidlá pre zlučovanie rodín.
Súd v minulosti viackrát rozhodol aj proti Taliansku v súvislosti s jeho prístupom k migrantom.
Spojené kráľovstvo síce list nepodpísalo, ale jeho predchádzajúca konzervatívna vláda sa stretla s odporom ESĽP v súvislosti s plánom deportovať migrantov do Rwandy.
Realizáciu prvého deportačného letu migrantov z Británie do Rwandy zabránilo predbežné opatrenie súdu z júna 2022, ktoré kritici označili za „pyžamový príkaz“ kvôli jeho vydaniu na poslednú chvíľu.
