Rebríček prestíže povolaní: Kto je v Česku najviac a najmenej uznávaný?
Kto kraľuje rebríčku prestíže a kto skončil na chvoste? Prieskum odhaľuje prekvapivé rozdiely v hodnotení povolaní v Českej republike.
Nový prieskum odhalil, aké profesie si Česi najviac cenia a ktorým pripisujú najmenšiu hodnotu. Respondenti hodnotili 25 rôznych povolaní.
Content: Praha 5. augusta (TASR) – Povolanie lekára, zdravotnej sestry a vedca si v Českej republike užíva najväčšiu spoločenskú prestíž. Naopak, najnižšie v rebríčku uznania sa umiestnili politici a novinári. Tieto zistenia priniesol prieskum Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) spadajúceho pod Sociologický ústav Akadémie vied ČR, ktorého výsledky boli zverejnené v utorok.
Respondenti mali za úlohu ohodnotiť 25 profesií bodmi od 1 do 99, pričom 99 bodov priradili povolaniu, ktoré si najviac vážia, a 1 bod tomu, ktorému pripisujú najmenšiu hodnotu. Ostatné profesie mohli ohodnotiť podľa vlastného uváženia v rozmedzí 2 až 98 bodov.
Lekári suverénne ovládli rebríček, keď ich respondenti v priemere ohodnotili 89 bodmi. CVVM zdôraznilo, že 53 percent respondentov pridelilo lekárom maximálny počet bodov (99). Zdravotné sestry a bratia dosiahli priemerne 79 bodov, vedci 73 bodov a učitelia na základných školách 71 bodov.
Na spodnom konci rebríčka sa s výrazným odstupom umiestnili poslanci s priemerným hodnotením 26 bodov. Pred nimi skončili novinári s 38 bodmi a ministri a kňazi, ktorí zhodne získali 40 bodov. Až 33 percent respondentov udelilo poslancom najnižšie možné hodnotenie, teda 1 bod, v prípade novinárov to bolo 10 percent.
CVVM upozornilo na generačné odlišnosti vnímania prestíže jednotlivých povolaní, čo podľa výskumníkov naznačuje budúci vývoj v tejto oblasti. „Výsledky naznačujú, že najmladšia generácia vníma rebríček profesií podobne, avšak medzi prvou päťkou sa nenachádza učiteľ/učiteľka ani súkromný poľnohospodár, ako je to v prípade ľudí vo veku 65 rokov a starších. Naopak, objavuje sa vojak/vojačka z povolania a sudca/sudkyňa,“ uvádza správa k výskumu.
Okrem generačných rozdielov sa ukázali aj rozdiely súvisiace so vzdelaním. Vo všeobecnosti platí, že ľudia so základným vzdelaním alebo s vyučením hodnotia robotnícke profesie výrazne vyššie ako vysokoškoláci.
Prieskum sa uskutočnil od 30. mája do 12. júna a zúčastnilo sa ho 1 712 respondentov starších ako 15 rokov.
