Reforma záchraniek: Zoštátnenie by mohlo byť risk, varuje analytik

Analytik varuje pred unáhlenými zásahmi do systému záchrannej zdravotnej služby, zoštátnenie by podľa neho mohlo viesť k jeho zhoršeniu.

Content: Bratislava 21. augusta (TASR) - Premena súčasného systému záchrannej zdravotnej služby (ZZS) si vyžaduje opatrný prístup. Uviedol to Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) pre TASR v reakcii na úvahy o posilnení štátnej kontroly nad ZZS. Obáva sa, že prípadné zoštátnenie by mohlo viesť k stagnácii systému a jeho ovládnutiu politickými nominantmi.

„Politici často nedokážu efektívne riadiť ani verejné obstarávania, a preto je otázne, či by dokázali zlepšiť fungovanie celého systému záchraniek, ak by ho mali plne pod kontrolou. Súčasný systém je pritom jednou z mála oblastí slovenského zdravotníctva, ktorá sa dá porovnať so štandardmi v západných krajinách. Problémom je predovšetkým politická neschopnosť stanoviť jasné kritériá a zabezpečiť transparentné výberové konania, ktoré by vylúčili pochybné firmy,“ zdôraznil Vlachynský.

Analytik prirovnáva súčasný model s neštátnymi záchrankami k PPP projektom, kde štát prenáša poskytovanie služieb na externé subjekty. Tieto subjekty podľa neho prinášajú do systému dodatočný kapitál, inovatívne riešenia a odborné znalosti. Pýta sa preto, aký prínos by malo zoštátnenie. Zlepší sa efektivita, znížia sa náklady a zvýši sa kvalita poskytovaných služieb, alebo sa stane pravý opak? „Obávam sa, že by mohlo dôjsť k situácii, že rozsiahly štátny systém záchraniek by bez tlaku konkurencie rýchlo skostnatel a stal by sa útočiskom pre politických nominantov, ktorí by ho finančne vyčerpávali. Na Slovensku je, bohužiaľ, pravdepodobnejší tento druhý scenár,“ dodal.

K návrhom, aby systém ZZS spadal pod nemocnice s urgentnými príjmami, poznamenal, že štátne nemocnice majú samy o sebe dosť problémov. Prevádzka záchraniek si podľa neho vyžaduje ďalšie finančné prostriedky a know-how, ktoré nemocnice nemusia mať k dispozícii. „Prevádzkovanie záchraniek nemocnicami je aj v západných krajinách skôr výnimkou – spomeniem napríklad Francúzsko. Okrem toho, aj v súčasnosti si môže ktorákoľvek nemocnica zriadiť záchranku a uchádzať sa o zákazky vo verejných súťažiach. Niektoré nemocnice to už aj urobili – napríklad v Brezne, Bardejove, Liptovskom Mikuláši a Skalici, hoci len s jednou alebo dvoma stanicami. Väčšina nemocníc sa však do toho nepúšťa,“ vysvetlil.

V súvislosti so zrušeným tendrom na prevádzkovateľov záchraniek viaceré organizácie požadujú zásadné zmeny v systéme ZZS. Lekárske odborové združenie a záchranárske odbory presadzujú posilnenie štátnej kontroly, zatiaľ čo Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Asociácia nemocníc Slovenska navrhujú, aby boli záchranky pridružené k nemocniciam s urgentnými príjmami.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) sa vyjadril, že súčasný systém sa ukázal ako nevyhovujúci a ďalší postup bude transparentný. Odborné analýzy by mali určiť, ako nastaviť fungovanie záchraniek čo najefektívnejšie. Predstavené boli tri možné riešenia: zoštátnenie záchraniek, prednostné právo štátnych a verejných organizácií na prevádzkovanie záchraniek a integrácia záchraniek do integrovaného záchranného systému.