Riziká inflácie a rozhodovanie ECB: Čo hovorí Philip Lane?
Zmeny v rizikovom profile inflácie v eurozóne budú kľúčové pre budúce rozhodnutia ECB. Aké scenáre zvažuje banka a ako to ovplyvní ekonomiku?
Európska centrálna banka (ECB) po sérii znižovaní sadzieb do júna 2025, kedy znížila úrokové sadzby o 2 percentuálne body, prehodnocuje svoju ďalšiu stratégiu.
Content: Frankfurt nad Mohanom, 6. októbra (TASR) – Budúce kroky Európskej centrálnej banky (ECB) budú zásadne ovplyvnené vývojom rizík spojených s infláciou v eurozóne. Hlavný ekonóm ECB, Philip Lane, v pondelok naznačil, že ak sa zvýši pravdepodobnosť poklesu inflácie pod cieľovú úroveň 2 %, ECB by mohla zvážiť ďalšie, hoci „mierne“, zníženie úrokových sadzieb. TASR prináša informácie na základe správy agentúry Reuters.
Po sérii znížení úrokových sadzieb do júna 2025, kedy ECB znížila sadzby o 2 percentuálne body, sa predstavitelia banky zamýšľajú nad tým, či pokračovať v tomto trende, alebo ponechať úrokové sadzby na súčasnej úrovni, najmä s ohľadom na dosiahnutie inflačného cieľa 2 %.
„Zmeny v rozložení rizík budú mať zásadný vplyv na naše rozhodovanie o úrokových sadzbách. Zvýšenie pravdepodobnosti alebo intenzity rizika poklesu inflácie by posilnilo argument pre mierne zníženie úrokových sadzieb, ktoré by lepšie chránilo náš strednodobý inflačný cieľ,“ uviedol Lane počas prejavu vo Frankfurte nad Mohanom.
Naopak, ak by sa zvýšila pravdepodobnosť alebo riziko rastu inflácie, podporilo by to zachovanie súčasnej úrovne úrokových sadzieb v blízkej budúcnosti, dodal.
Aktuálne finančné trhy nepredpokladajú žiadne ďalšie znižovanie úrokových sadzieb ECB v tomto roku. Tieto očakávania potvrdil aj viceprezident ECB, Luis de Guindos.
„Dá sa povedať, že riziká pre infláciu sú vyvážené a naše prognózy, ktoré naznačovali dosiahnutie cenovej stability, sa čiastočne napĺňajú,“ povedal de Guindos na podujatí v Madride.
„Na základe nedávnych trendov v inflácii považujeme súčasnú úroveň úrokových sadzieb za primeranú,“ dodal.
Zároveň poukázal na zmiernenie inflácie v sektore služieb, ktorá ECB spôsobovala obavy, a na nižší rast spotreby, než sa očakávalo. Upozornil však na pretrvávajúcu „veľmi vysokú“ úroveň globálnej neistoty.
Ďalšie kroky ECB tak zostávajú nejasné. Niektorí členovia menového výboru sa obávajú dopadov amerických ciel a posilnenia eura, ktoré by mohlo poškodiť exportérov a viesť k poklesu celkovej inflácie pod cieľ ECB.
Lane v tejto súvislosti zdôraznil, že silnejšie euro má vplyv na ekonomickú aktivitu aj infláciu a že dôvody jeho posilnenia ovplyvňujú rozsah cenového šoku.
„Tieto efekty budú výraznejšie, ak bude zhodnocovanie eura spôsobené externými faktormi, ako je slabosť hlavných obchodných partnerov alebo presun portfólií v dôsledku zvýšenia rizikovej prémie na zahraničných finančných trhoch,“ vysvetlil.
Euro od začiatku roka posilnilo voči doláru o 13 %, keďže investori znižujú svoje dolárové rezervy v dôsledku obáv z nepredvídateľnej hospodárskej politiky USA.