Rok 2025: Od Trumpovho návratu po úmrtie pápeža – Kľúčové udalosti

Prinášame chronologický prehľad najzásadnejších svetových udalostí, ktoré formovali prvý polrok roku 2025.

Content: Bratislava 22. decembra (TASR) – Tlačová agentúra Slovenskej republiky zostavila prehľad najvýznamnejších zahraničných udalostí, ktoré ovplyvnili prvých šesť mesiacov roka 2025.

JANUÁR

1. januára – Poľsko sa ujalo polročného predsedníctva v Rade EÚ. Rumunsko a Bulharsko sa stali súčasťou schengenského priestoru.

6. januára – Justin Trudeau, premiér Kanady, ohlásil svoju rezignáciu z funkcie.

9. januára – Libanonský parlament po dvoch rokoch patovej situácie zvolil za prezidenta Džúzífa Awna.

10. januára – Donald Trump, novozvolený prezident USA, bol uznaný vinným v súvislosti s platbou bývalej pornoherečke Stormy Daniels, no trestu sa vyhol.

11. januára – Joe Biden, odchádzajúci prezident USA, posmrtne udelil pápežovi Františkovi Prezidentskú medailu slobody.

18. januára – Sigrid Kaagová, bývalá holandská ministerka zahraničných vecí, bola vymenovaná za osobitnú vyslankyňu OSN pre Blízky východ.

19. januára – V pásme Gazy vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a hnutím Hamas.

20. januára – Donald Trump zložil prezidentskú prísahu a stal sa 47. prezidentom Spojených štátov amerických.

21. januára – Požiar v hoteli v tureckom lyžiarskom stredisku Kartalkaya si vyžiadal 78 obetí.

27. januára – Alexandr Lukašenko si v bieloruských prezidentských voľbách zabezpečil siedme funkčné obdobie, čím predĺžil svoju 30-ročnú vládu.

30. januára – Spoločnosť Meta musela zaplatiť 25 miliónov dolárov Donaldovi Trumpovi za zablokovanie jeho účtov na sociálnych sieťach po útoku na Kapitol v roku 2021.

30. januára – Pri Washingtone sa zrazilo dopravné lietadlo s vojenskou helikoptérou, nehodu neprežilo 67 ľudí.

31. januára – Tisíce Egypťanov protestovali na hranici s pásmom Gazy proti návrhu Donalda Trumpa na presídlenie Palestínčanov do Egypta a Jordánska.

FEBRUÁR

1. februára – Ken Martin bol zvolený za nového predsedu Demokratickej strany USA.

3. februára – Bart De Wever, líder Novej flámskej aliancie, sa stal novým belgickým premiérom.

4. februára – Streľba v škole vo švédskom meste Örebro si vyžiadala 11 obetí.

10. februára – Lichtenštajnsko má prvú premiérku v histórii, stala sa ňou Brigitte Haasová.

11. februára – Rusko prepustilo zadržiavaného amerického učiteľa Marca Fogela výmenou za ruského experta na počítače Alexandra Vinnika.

12. februára – Vladimir Putin telefonoval s Donaldom Trumpom po jeho návrate do Bieleho domu.

14. februára – Pápež František prijal na audiencii slovenského premiéra Roberta Fica.

15. februára – Volodymyr Zelenskyj zablokoval dohodu, ktorá by USA umožnila prístup k ukrajinským prírodným zdrojom výmenou za podporu Kyjeva.

17. februára – V Rusku si pripomenuli prvé výročie úmrtia Alexeja Navaľného.

17. februára – Emmanuel Macron zvolal neformálne stretnutie európskych lídrov v reakcii na vyjadrenia USA o rokovaniach s Ruskom o ukončení vojny bez účasti Ukrajiny a Európy.

21. februára – Robert Fico sa počas pracovnej cesty v USA stretol s Elonom Muskom a vystúpil na Konferencii konzervatívnej politickej akcie.

24. februára – V prvých predčasných parlamentných voľbách v Nemecku po 20 rokoch zvíťazila CDU/CSU pred AfD.

24. februára – Ministri zahraničných vecí EÚ schválili 16. balík sankcií proti Rusku.

24. februára – Irak dosiahol populáciu 46,1 milióna obyvateľov po prvom sčítaní ľudu po takmer 40 rokoch.

24. februára – Emmanuel Macron rokoval s Donaldom Trumpom a partnermi zo skupiny G7 o ukončení vojny na Ukrajine.

27. februára – Vojenské vyšetrovanie potvrdilo, že izraelská armáda podcenila zámery Hamasu pri útoku zo 7. októbra 2023.

27. februára – Keir Starmer požiadal Trumpa o americké záruky pre Ukrajinu v prípade prímeria. Trumpovi odovzdal list od kráľa Karola III. s pozvánkou do Spojeného kráľovstva.

28. februára – Volodymyr Zelenskyj predčasne odišiel z rokovania s Donaldom Trumpom po ostrej výmene názorov.

MAREC

2. marca – Keir Starmer zorganizoval summit lídrov západných štátov za účasti Volodymyra Zelenského.

3. marca – Rakúsko predstavilo novú vládu s kancelárom Christianom Stockerom.

4. marca – Donald Trump nariadil dočasné pozastavenie vojenskej pomoci Ukrajine.

5. marca – Ejal Zamir sa stal novým náčelníkom generálneho štábu izraelských ozbrojených síl.

7. marca – Viac ako 150 maďarských vedcov odsúdilo postoj vlády Viktora Orbána k prímeriu na Ukrajine bez bezpečnostných záruk.

8. marca – Vo Varšave otvorili prvé interrupčné centrum v Poľsku.

11. marca – Rumunský ústavný súd zamietol odvolanie Calina Georgesca, ktorého kandidatúru v prezidentských voľbách volebná komisia neschválila.

11. marca – Ukrajina podporila návrh USA na 30-dňové prímerie s Ruskom. Spojené štáty obnovili vojenskú pomoc a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.

12. marca – Grónska opozičná liberálna strana Demokrati zvíťazila v parlamentných voľbách.

13. marca – Belgická polícia zadržala viacero osôb v súvislosti s korupciou v Európskom parlamente.

14. marca – Štáty EÚ sa dohodli na predĺžení sankcií voči Rusku o ďalších šesť mesiacov.

14. marca – Mark Carney sa stal 24. premiérom Kanady.

15. marca – Donald Trump vymenoval Keitha Kellogga za osobitného vyslanca pre Ukrajinu.

16. marca – Požiar v nočnom klube v severomacedónskom Kočani si vyžiadal 62 obetí.

16. marca – Vatikán zverejnil prvú fotografiu pápeža Františka od jeho hospitalizácie 14. februára.

18. marca – Izrael obnovil boje v pásme Gazy, kým nebudú prepustení všetci rukojemníci.

19. marca – Jeden z podozrivých sa priznal k znásilneniu a vražde 23-ročnej Slovenky na filipínskom ostrove Boracay.

19. marca – Turecká polícia zadržala primátora Istanbulu Ekrema Imamoglua.

19. marca – Feder