Rokovania USA a Ruska prebiehajú na Aljaške

Deň pred summitom Putin signalizoval, že diskusie by mohli zahŕňať novú dohodu o obmedzení jadrových zbraní. Súčasná dohoda končí vo februári 2026.

Content: Anchorage 15. augusta (TASR) – Na vojenskej základni Elmendorf-Richardson na Aljaške sa dnes krátko po 21:30 SELČ začali rokovania medzi ruskou a americkou delegáciou. Ruskú stranu vedie prezident Vladimir Putin, americkú prezident Donald Trump. Hlavným bodom programu je potenciálna dohoda o prímerí na Ukrajine, ktorej cieľom je ukončiť najrozsiahlejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. TASR o tom informuje na základe správ zahraničných agentúr.

Pôvodne sa predpokladalo, že úvodné stretnutie bude výlučne medzi Trumpom a Putinom za prítomnosti tlmočníkov. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová však po príchode oznámila, že k Trumpovi sa pridajú aj minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec Steve Witkoff. Kremeľ následne uviedol, že Putina budú sprevádzať poradca Jurij Ušakov a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Po úvodnej schôdzke bude nasledovať stretnutie v rozšírenom formáte. Kremeľ odhaduje, že bilaterálny summit potrvá šesť až sedem hodín.

Súčasťou ruskej delegácie sú aj minister obrany Andrej Belousov, minister financií Anton Siluanov a hlavný vyjednávač s USA Kirill Dmitrijev. Biely dom potvrdil, že Trumpa okrem Rubia a Witkoffa sprevádzajú minister financií Scott Bessent, minister obchodu Howard Lutnick, minister obrany Pete Hegseth a šéfka prezidentskej kancelárie Susie Wilesová.

Ide o prvú osobnú schôdzku oboch lídrov od Trumpovho návratu do Bieleho domu v januári. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na rokovania nebol pozvaný. Agentúra Reuters uvádza, že on aj európski spojenci majú obavy, že americký prezident by mohol tlačiť na Kyjev, aby pristúpil na územné ústupky. Trump to však pred príchodom na Aljašku poprel a zdôraznil, že konečné rozhodnutie v tejto otázke bude na Ukrajine.

Trump presadzuje prímerie v takmer tri a pol roka trvajúcom konflikte, čo by mohlo posilniť jeho imidž mierotvorcu a potenciálne mu priniesť Nobelovu cenu za mier. Popredné svetové médiá sa zhodujú, že už samotné zorganizovanie summitu je pre Putina úspechom. Podľa Reuters môže tvrdiť, že pokusy Západu o izoláciu Ruska zlyhali a že Moskva si opäť vydobyla svoje miesto pri stole medzinárodnej diplomacie.

Počas prezidentskej kampane Trump opakovane sľuboval, že vojnu ukončí do 24 hodín od nástupu do funkcie. Vo štvrtok však priznal, že konflikt je zložitejší, než predpokladal. Dodal, že ak piatkové rokovania prinesú pozitívne výsledky, bude ešte dôležitejšie rýchlo zorganizovať následný trojstranný summit so Zelenským, ako bolo jeho stretnutie s Putinom.

Zdroj z prostredia Kremľa pre Reuters uviedol, že Moskva by mohla byť ochotná ku kompromisu vzhľadom na ekonomickú zraniteľnosť Ruska a náklady pokračujúcej vojny. Putin by podľa agentúry mohol súhlasiť so zmrazením konfliktu, ak by mal právne záväznú garanciu, že NATO sa nebude rozširovať na východ a Západ zruší niektoré sankcie. Kremeľ vo štvrtok oznámil, že Rusko a USA neplánujú podpísať žiadny dokument o výsledkoch stretnutia.

Ukrajina a jej európski spojenci uviedli, že ich povzbudil stredajší telefonát s Trumpom, počas ktorého im potvrdil, že Kyjev musí byť zapojený do akýchkoľvek rokovaní o územných zmenách. Zelenskyj dodal, že Trump podporil aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu – tieto slová americký prezident zopakoval aj počas cesty na Aljašku.

Putin deň pred summitom naznačil, že témou rozhovorov by mohla byť aj nová dohoda o kontrole jadrových zbraní. Platnosť súčasnej dohody vyprší vo februári 2026.