RRZ: Slovensko nevyužíva dobré časy na zníženie dlhu, krízy ho prehlbujú

Slovensko si počas ekonomicky priaznivých období nevytvára dostatočnú rezervu na horšie časy, čo vedie k rastu verejného dlhu.

Content: Bratislava 6. októbra (TASR) – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) varuje, že hrubý verejný dlh Slovenska by mal do roku 2025 dosiahnuť 61,8 % HDP, čím prekoná rekord z roku 2021 počas pandémie. Ani plánované znižovanie deficitu zo strany vlády nemusí zabezpečiť stabilizáciu dlhu v najbližších rokoch, uvádzajú analytici RRZ v aktuálnej analýze.

„Kým v časoch ekonomického rastu sa nám darilo znižovať dlh v pomere k HDP, krízy spôsobené externými faktormi situáciu vo verejných financiách ešte viac zhoršovali,“ zdôrazňujú analytici.

Krízy prinášajú prudký nárast verejných výdavkov, zatiaľ čo príjmy sú závislé od stagnujúcej ekonomiky. Strata potenciálneho HDP počas krízy automaticky zvyšuje štrukturálny deficit, a to aj bez ohľadu na rozpočtovú politiku.

„O to dôležitejšie je zodpovedne pristupovať k znižovaniu deficitu a dlhu v lepších časoch. Súčasná úroveň dlhu, ktorá presahuje 60 % HDP, je aj dôsledkom nedostatočného znižovania dlhu v rokoch 2014 – 2019 vzhľadom na dopad kríz v rokoch 2009 – 2013,“ podotýkajú analytici.

Pripomínajú, že v rokoch 2004 až 2008 sa hrubý dlh v nominálnom vyjadrení takmer nemenil, hoci ekonomika rástla, čo znižovalo jeho pomer k HDP. Globálna finančná kríza však spôsobila prudký rast zadlženia a stagnáciu ekonomiky. Následné obdobie konjunktúry v rokoch 2014 až 2019 Slovensko nevyužilo na výraznejšie zníženie dlhu voči HDP na predkrízové úrovne, na rozdiel od Českej republiky. Krajina si tak nevytvorila dostatočnú fiškálnu rezervu na pandemickú krízu, počas ktorej sa dlh ešte navýšil.

Analytici upozorňujú, že hoci slovenská ekonomika už nie je v kríze, verejné financie vykazujú vysoké deficity. Negatívny vplyv majú aj rastúce úrokové náklady a oslabený potenciál hospodárskeho rastu. „Slabý výhľad hospodárskeho rastu v najbližších rokoch prakticky znemožňuje najmenej bolestivú formu zníženia dlhu – spoliehať sa na to, že z dlhov vyrastieme vďaka rastu HDP,“ konštatujú ekonómovia.

Hlavným dôvodom dodatočného zadlženia je štrukturálny primárny deficit, ktorý sa blíži k úrovniam z obdobia globálnej finančnej krízy v rokoch 2009 – 2013. Vtedy však Slovensko čelilo prepadu HDP a vysokej nezamestnanosti. Dnes je nezamestnanosť na historicky nízkej úrovni, čo vytvára priaznivejšie podmienky pre konsolidáciu.

Analytici RRZ navrhujú, aby sa pri ozdravovaní verejných financií kládol väčší dôraz na znižovanie verejných výdavkov, nielen na zvyšovanie daní a odvodov. Verejné výdavky v pomere k HDP narástli od roku 2019 takmer o 9 percentuálnych bodov a v roku 2026 sa môžu priblížiť k 50 % HDP.

„Bez jasnejšieho ozdravného plánu založeného na konkrétnych a trvalých opatreniach znižujúcich aj mieru verejných výdavkov sa tak odďaľuje riešenie vysokého dlhu. To bude s každým dodatočným odkladom výrazne nákladnejšie nielen ekonomicky, ale aj celospoločensky z dôvodu tzv. konsolidačnej únavy,“ upozorňujú analytici RRZ. Z dlhodobého hľadiska sú podľa nich kľúčové štrukturálne reformy podporujúce rýchlejší ekonomický rast, ktoré sa prejavia v dlhodobo vyššom výbere verejných príjmov.