RRZ: Vysoké deficity pretrvávajú napriek úsporným opatreniam
Vláda prijala rozsiahle opatrenia, ale ich efekt je znižovaný novými výdavkami a externými faktormi, čo ohrozuje dosiahnutie cieľov v oblasti deficitu.

Konsolidačné snahy vlády, hoci rozsiahle, sú oslabené novými výdavkami a dočasnou platnosťou niektorých opatrení.
Content: Bratislava – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že napriek prijatým konsolidačným opatreniam zostávajú deficity verejných financií na Slovensku naďalej vysoké. Dôvodom sú jednak nové, trvalé výdavky, ale aj fakt, že niektoré z prijatých opatrení majú len obmedzenú, dočasnú platnosť. Analytik RRZ Pavol Majher v aktuálnom komentári uviedol, že pôvodný potenciál úsporných opatrení znížiť deficit v roku 2028 o 2,5 % HDP bol zredukovaný novými výdavkami vo výške 1,4 % HDP, čím sa čistý efekt znížil na 1,1 % HDP. Toto zníženie deficitu však nepostačuje na kompenzáciu negatívnych vplyvov, ktoré vláda nemôže priamo ovplyvniť.
Majher pripomenul, že súčasná vláda prebrala verejné financie s deficitom na úrovni 4,8 % HDP. Reagovala prijatím dvoch konsolidačných balíčkov pre roky 2024 a 2025, ktoré mali bezprostredný vplyv 3,8 miliardy eur (2,9 % HDP). Avšak, vplyv týchto opatrení postupne klesá v dôsledku ich dočasnej povahy – na 2,8 % HDP v rokoch 2026 a 2027 a na 2,5 % HDP v roku 2028.
„Pretrvávajúce vysoké deficity aj napriek konsolidácii možno vysvetliť tromi hlavnými faktormi: novými výdavkovými opatreniami, zvýšenými výdavkami na úroky a obranu a zhoršeným ekonomickým vývojom,“ vysvetlil Majher.
Podľa RRZ dosahuje celkový nárast výdavkov v dôsledku nových legislatívnych opatrení v roku 2028 sumu 1,4 % HDP, čo predstavuje 2,2 miliardy eur. Majher dodal, že ak by vláda neprijala nové opatrenia zvyšujúce výdavky, alebo by ich plne kompenzovala úsporami mimo konsolidačných balíčkov, prognózované deficity by boli nižšie o 1,4 až 1,6 % HDP.
Kritická východisková situácia verejných financií na začiatku volebného obdobia tiež zohráva významnú úlohu. Ak by vláda neprijala žiadne opatrenia, deficity by rástli rýchlejšie kvôli rastúcim výdavkom na obranu a úrokové náklady. Pri priaznivejšej východiskovej pozícii by bol deficit pre rok 2028 nižší o 2,9 miliardy eur (1,9 % HDP).
Zhoršenie ekonomického prostredia oproti pôvodným očakávaniam je ďalším faktorom, ktorý zvyšuje odhadované deficity. Pôvodné prognózy očakávali rast ekonomiky okolo 3 % pre rok 2025 a okolo 2 % pre roky 2026 a 2027, no aktuálna prognóza RRZ predpokladá rast len na úrovni 1,4 až 1,7 %.
„Spomalenie ekonomiky je spôsobené z veľkej časti externými faktormi, najmä negatívnymi dopadmi obchodnej vojny s USA. Zároveň však ekonomiku spomaľujú aj prijaté konsolidačné opatrenia, ktoré sa týkali zvýšenia daňových sadzieb, čo zhoršuje ekonomickú aktivitu,“ uzavrel Majher.
Vláda si stanovila ciele znížiť deficit verejnej správy na 4,1 % HDP v roku 2026, na 3,5 % HDP do konca volebného obdobia a na 2,8 % HDP v roku 2028. Podľa RRZ bude potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia za 2 % HDP (2,9 miliardy eur) do konca volebného obdobia a následne dodatočné opatrenia v sume 1,2 % HDP (1,8 mld. eur) v roku 2028 na dosiahnutie týchto cieľov, a to bez započítania prípadných dotácií na energie.