Ruské banky tajne zvažujú štátnu pomoc kvôli zlým úverom
Ruské banky sa obávajú rastúceho objemu nesplácaných úverov. Interné analýzy naznačujú, že situácia je horšia, ako ukazujú oficiálne údaje. Zvažuje sa žiadosť o štátnu pomoc.
Poprední predstavitelia ruských bánk interne diskutujú o možnosti požiadať štát o pomoc, ak sa situácia so zlými úvermi zhorší, hoci formálna žiadosť zatiaľ nebola podaná.
Content: Moskva – Poprední predstavitelia niektorých z najväčších ruských bánk v tichosti zvažujú možnosť obrátiť sa na štát s prosbou o finančnú injekciu, ak by sa problém s narastajúcim počtom nesplácaných úverov naďalej prehlboval. Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou.
Podľa dokumentov, ktoré mala agentúra Bloomberg možnosť vidieť, banky interne hodnotia kvalitu svojich úverových portfólií podstatne prísnejšie, než ako to prezentujú oficiálne štatistiky. Vedenie bánk preto podľa všetkého uvažuje o oslovení centrálnej banky so žiadosťou o podporu, ak by sa súčasná situácia nezlepšila.
Zdroje, ktoré si želali zostať v anonymite, uviedli, že hoci žiadna oficiálna žiadosť zatiaľ nebola predložená, táto otázka je predmetom vážnych obáv v celom ruskom bankovom sektore.
Centrálna banka Ruskej federácie aktuálne uvádza, že iba 4 % korporátnych úverov a 10,5 % nezabezpečených spotrebiteľských úverov spadá do kategórie zlých alebo po splatnosti viac ako 90 dní. Dôveryhodné zdroje však naznačujú, že reálne čísla môžu byť výrazne vyššie a oficiálne údaje sú zámerne podhodnotené, aby sa skryla skutočná miera problémových úverov.
Centrálna banka doposiaľ nabádala veriteľov, aby namiesto klasifikácie úverov ako nesplácaných radšej pristupovali k reštrukturalizácii úverových zmlúv. Cieľom je udržať bilancie bánk v prijateľnom stave a zároveň poskytnúť dlžníkom väčšiu flexibilitu pri splácaní v súčasných náročných ekonomických podmienkach.
Guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullina na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre 2. júla zmiernila obavy z možnej systémovej bankovej krízy. Vyhlásila, že ruský finančný systém je „dobre kapitalizovaný“ a dodala, že sektor disponuje kapitálovými rezervami vo výške 8 biliónov rubľov (102 miliárd USD).
Centrálna banka je pripravená uvoľniť makroprudenciálny kapitálový vankúš, aby banky mohli prechodne fungovať s nižšími ukazovateľmi kapitálovej primeranosti. To by im malo umožniť absorbovať prípadné straty bez toho, aby vykazovali nedostatok kapitálu. Niektorí predstavitelia však vyjadrujú pochybnosti o tom, či bude tento vankúš dostatočný, ak objem zlých úverov prekročí očakávania.
Vrcholoví manažéri dvoch najväčších ruských veriteľov, Sberbank a VTB, pripustili, že Rusko čelí problémom s kvalitou úverov. Generálny riaditeľ Sberbank Herman Gref minulý mesiac na stretnutí akcionárov uviedol, že by sa mali „pripraviť na ťažké časy“, s poukazom na zhoršujúcu sa kvalitu úverového portfólia.
Podľa finančných výkazov Sberbank sa objem problémových hypoték medzi januárom a marcom zvýšil o 90 % na celkovú sumu 285 miliárd rubľov. Podiel problémových hypoték sa zdvojnásobil na 2,6 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2022.
Nezabezpečené spotrebiteľské úvery a zostatky po splatnosti v Sberbank vzrástli o 22,5 % na 610 miliárd rubľov, pričom podiel takýchto úverov sa zvýšil z 12,4 % na 16,1 %. Úvery po splatnosti viac ako 90 dní dosiahli trojročné maximum, keď vzrástli z 9,3 % na 10,4 %.
