Rusko ponúka NATO a EÚ záruky neútočenia, zopakoval Lavrov
Moskva deklaruje pripravenosť na bezpečnostné garancie pre Európu. Minister Lavrov zopakoval, že Rusko neplánuje útok na členov NATO a EÚ.
Sergej Lavrov, ruský minister zahraničných vecí, vyhlásil, že Rusko je pripravené poskytnúť NATO a Európskej únii záruky neútočenia, hoci v prejave opätovne kritizoval západné mocnosti.
Content: Moskva, 28. október (TASR) – Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok zopakoval, že Rusko nemá agresívne úmysly voči členským štátom NATO a Európskej únie a je pripravené to potvrdiť formálnymi zárukami. Informovala o tom agentúra TASR.
„Opakovane sme zdôraznili, že nemáme a ani sme nikdy nemali v pláne útočiť na súčasných členov NATO alebo EÚ,“ povedal Lavrov na 3. minskej medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti, ktorá sa konala v bieloruskom hlavnom meste.
Lavrov dodal, že Rusko je ochotné „túto pozíciu formálne zakotviť v budúcich bezpečnostných dohodách pre túto časť Eurázie“.
Podľa agentúry DPA Lavrov zaradil túto ponuku do svojho prejavu, v ktorom sa opätovne venoval kritike západných krajín, ktorá je charakteristická pre ruskú rétoriku.
Tvrdil, že zmysluplný dialóg s lídrami EÚ je nemožný z dôvodu ich odmietania „skutočných kolektívnych bezpečnostných záruk“. Podľa neho by to malo zahŕňať záruky nielen proti Rusku, ale aj s Ruskom, v prípade ukončenia konfliktu na Ukrajine.
Šéf ruskej diplomacie zároveň vyjadril nesúhlas s premenou Eurázie „na dŕžavu NATO“. Podľa Lavrova sa NATO snaží „presadiť sa v Tichomorí, čím narúša samotné základy regionálnej bezpečnostnej architektúry, ktorá sa desaťročia budovala okolo Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN)“. Tento postup má podľa Lavrova za cieľ „obmedziť Čínu, izolovať Rusko a konfrontovať KĽDR.“
Vojna na Ukrajine, ktorú nariadil prezident Vladimir Putin, zásadne narušila európsku bezpečnostnú situáciu a úsilie o jej ukončenie otvorilo otázky o tom, ako by mohla byť Ukrajina chránená pred potenciálnymi budúcimi útokmi Ruska, uviedla agentúra DPA.
Minská konferencia prilákala delegácie zo 48 krajín, ako aj zástupcov siedmich medzinárodných organizácií. Medzi zahraničnými hosťami bola aj severokórejská ministerka zahraničných vecí Čche Son-hui a jej maďarský kolega Péter Szijjártó.
