Rusko reaguje na mierovú dohodu Arménska a Azerbajdžanu
Moskva víta mierovú dohodu, no varuje pred vplyvom vonkajších síl, ktoré by mohli narušiť stabilitu Kaukazu.
Po desaťročiach konfliktov o Náhorný Karabach, obývaný prevažne Arménmi, podpísali Arménsko a Azerbajdžan dohodu sprostredkovanú USA. Rusko na ňu reaguje.
Content: Moskva, 9. augusta (TASR) – Rusko v sobotu zareagovalo na mierovú dohodu medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ktorú sprostredkovali Spojené štáty. Zároveň vyjadrilo obavy, že akékoľvek zasahovanie externých aktérov by mohlo negatívne ovplyvniť krehkú situáciu v južnom Kaukaze, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru Reuters.
Dohoda, podpísaná arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom v piatok v Bielom dome za prítomnosti amerického prezidenta Donalda Trumpa, zahŕňa udelenie výhradných práv Spojeným štátom na vybudovanie dopravného koridoru cez južné Arménsko. Tento koridor má prepojiť Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan, ktorá susedí s Tureckom.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom sobotňajšom vyhlásení uviedlo, že Moskva aktívne podporuje snahy o dosiahnutie stability a prosperity v regióne, vrátane rokovaní vo Washingtone, a to aj napriek predchádzajúcim vyjadreniam z Baku a Jerevanu, ktoré preferovali priame rozhovory bez sprostredkovateľov.
Ministerstvo zdôraznilo, že trvalé a udržateľné riešenia by mali byť vytvorené samotnými krajinami regiónu, s podporou susedných štátov, ako sú Rusko, Irán a Turecko. „Účasť aktérov mimo regiónu by mala posilňovať mierové úsilie, a nie vytvárať nové konflikty,“ dodal ruský rezort. Vyjadril tiež nádej, že sa nezopakuje „nešťastná skúsenosť“ s riešením konfliktov na Blízkom východe pod vedením západných krajín.
Arménsko a Azerbajdžan viedli po rozpade Sovietskeho zväzu niekoľko ozbrojených konfliktov o sporný región Náhorný Karabach, ktorý bol obývaný prevažne Arménmi a administratívne patril Azerbajdžanu. Od 90. rokov minulého storočia kontrolovali toto územie arménski separatisti s podporou vlády v Jerevane. Azerbajdžan však získal späť kontrolu nad rozsiahlymi oblasťami Náhorného Karabachu po dvoch ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, čo viedlo k odchodu takmer všetkých etnických Arménov z regiónu.
