Rusko si dekrétom uvoľňuje emisné limity, kritika aktivistov silnie
Kremeľ schválil navýšenie emisných limitov do roku 2035. Aktivisti varujú, že tento krok ohrozuje globálne snahy o zníženie dopadov klimatickej zmeny.
Nový dekrét prezidenta Putina umožňuje Rusku navýšiť produkciu skleníkových plynov, čo vyvoláva obavy a kritiku zo strany environmentálnych organizácií.
Content: Moskva, 6. augusta (TASR) – Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý povoľuje krajine zvýšiť emisie skleníkových plynov až o pätinu oproti úrovni z roku 2021, a to do roku 2035. Informovala o tom agentúra AFP. Tento krok prichádza napriek tomu, že Rusko patrí medzi najväčších producentov týchto plynov na svete.
Hoci Moskva deklaruje cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060, aktivisti upozorňujú, že súčasné záväzky Ruska sú v porovnaní s globálnou výzvou klimatickej zmeny nedostatočné. Nový dekrét situáciu ešte zhoršuje.
Putin nariadil vláde znížiť emisie do roku 2035 o 65 až 67 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990, avšak s prihliadnutím na schopnosť ruských lesov absorbovať oxid uhličitý.
To v praxi znamená, že povolená úroveň emisií dosiahne približne dve miliardy ton ekvivalentu CO2 ročne. Hoci je to menej ako rekordných 3,1 miliardy ton z roku 1990, predstavuje to nárast o zhruba 22 percent v porovnaní s 1,7 miliardami ton nameranými v roku 2021, ako uvádza AFP s odvolaním sa na ruské a OSN dáta.
Rusko, ako signatár Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, opakovane varovalo pred rýchlym odklonom od fosílnych palív na medzinárodných konferenciách. Dôvodom je silná závislosť ruskej ekonomiky na exporte ropy a zemného plynu.
Parížska dohoda si kladie za cieľ udržať nárast globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Experti OSN však predpovedajú 50-percentnú pravdepodobnosť prekročenia tohto limitu už na začiatku 30. rokov tohto storočia. Ruská meteorologická služba zároveň uvádza, že tempo otepľovania v Rusku je 2,5-krát vyššie ako celosvetový priemer.
