Schnabelová (ECB): Znižovanie úrokov by malo byť pozastavené
Členka predstavenstva ECB Isabel Schnabelová varuje pred ďalším znižovaním úrokov. Argumentuje, že globálne ekonomické turbulencie môžu opäť zvýšiť infláciu.
Po sérii siedmich znížení úrokových sadzieb v minulom roku, vyvolaných poklesom inflácie, ECB zvažuje ďalší postup.
Content: Stanford/Frankfurt nad Mohanom 12. mája (TASR) – Európska centrálna banka (ECB) by mala prehodnotiť svoju politiku znižovania úrokových sadzieb, keďže neistota v svetovej ekonomike vytvára tlak na rast cien. Podľa Isabel Schnabelovej, členky predstavenstva ECB, existuje riziko, že inflácia v eurozóne by mohla v strednodobom horizonte prekročiť cieľovú úroveň 2 %. Informuje o tom agentúra Reuters.
ECB v uplynulom roku reagovala na klesajúcu infláciu postupným znižovaním úrokových sadzieb až sedemkrát. Predstavitelia banky signalizovali možnosť ďalšieho zníženia sadzieb na zasadnutí 5. júna, pričom sa očakával pokles kľúčovej depozitnej sadzby na úroveň 2 %.
Schnabelová, ktorá je známa svojím opatrným prístupom k menovej politike, však tieto očakávania tlmí. Podľa nej súčasná úroveň sadzieb je už dostatočne nízka na to, aby nebrzdila hospodársky rast a ďalšie znižovanie by bolo predčasné.
„Teraz je čas na opatrnosť a stabilitu,“ vyhlásila Schnabelová na konferencii na Stanfordskej univerzite. Dodala, že najvhodnejšie by bolo ponechať úrokové sadzby na súčasnej úrovni, ktorá sa nachádza „pevne na neutrálnom území“.
Napriek tomu, finančné trhy odhadujú pravdepodobnosť zníženia sadzieb v júni na 90 % a očakávajú ďalšie jedno alebo dve zníženia v nasledujúcich mesiacoch. To naznačuje, že názor Schnabelovej sa líši od očakávaní investorov.
Problémom pre ECB je rozdielny vývoj inflácie v krátkodobom a strednodobom horizonte. V krátkodobom horizonte by inflácia v eurozóne mohla klesnúť pod 2 % cieľ ECB v dôsledku nižších cien energií, silného eura, pomalého rastu ekonomiky a neistoty spôsobenej obchodnou politikou USA, vysvetlila Schnabelová.
Menová politika ECB má však oneskorený vplyv na ekonomiku. Znamená to, že keď sa prípadné ďalšie uvoľnenie menovej politiky prejaví v ekonomike, dezinflačné tlaky už môžu pominúť a nahradiť ich faktory, ktoré naopak zvyšujú náklady.
Infláciu v eurozóne by mohol podporiť očakávaný nárast vládnych výdavkov, najmä v súvislosti so záväzkom Nemecka investovať viac do obrany a infraštruktúry. Dôležitým faktorom je aj fragmentácia obchodu, spôsobená clami USA, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu nákladov a cien.
„V strednodobom horizonte sú riziká pre infláciu v eurozóne pravdepodobne naklonené smerom nahor. To odráža rastúce fiškálne výdavky a riziká obnovenia nákladových šokov spôsobených clami, ktoré sa šíria cez globálne hodnotové reťazce,“ uviedla.
„Aj keď EÚ neprijme odvetné opatrenia (za clá USA), vyššie výrobné náklady prenášané cez globálne hodnotové reťazce by mohli viac než kompenzovať dezinflačný tlak pochádzajúci z nižšieho zahraničného dopytu, čím by sa clá celkovo stali inflačnými,“ uzavrela Schnabelová.
