Si Ťin-pching na druhej návšteve Tibetu: Oslavy a kontroverzie

Čínsky prezident Si Ťin-pching navštívil Tibet pri príležitosti 60. výročia založenia Tibetskej autonómnej oblasti, no situácia v regióne zostáva predmetom sporov.

Content: Peking/Lhasa 20. augusta (TASR) – Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestoval v stredu do Lhasy, hlavného mesta Tibetu, na svoju druhú návštevu tohto regiónu vo funkcii hlavy štátu. Návšteva sa koná v čase, keď si Čína pripomína 60. výročie vzniku Tibetskej autonómnej oblasti. Informácie priniesli agentúry Reuters a AP.

Štátna agentúra Sinchua informovala o srdečnom prijatí prezidenta Si Ťin-pchinga obyvateľmi rôznych etnických skupín, ktorí ho vítali kvetmi a tradičnými tancami. Si Ťin-pching počas návštevy zdôraznil potrebu vybudovať „moderný socialistický“ Tibet, ktorý bude „jednotný, prosperujúci, civilizovaný, harmonický a krásny“.

Tibetská autonómna oblasť bola zriadená Komunistickou stranou Číny v roku 1965, šesť rokov po tom, čo 14. dalajláma, tibetský duchovný vodca, odišiel do exilu v Indii po neúspešnom povstaní. Tibet sa stal poslednou z piatich autonómnych oblastí v Číne, nasledujúc Vnútorné Mongolsko, Sin-ťiang, Kuang-si a Ning-sia.

Zatiaľ čo oficiálnym cieľom autonómie bolo zabezpečiť väčšie práva pre etnické menšiny, vrátane Tibeťanov, a garantovať slobodu náboženského vyznania, medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv a exiloví Tibeťania dlhodobo kritizujú čínsku vládu v regióne za represívnu politiku. Peking tieto obvinenia odmieta.

Agentúra AP poukazuje na to, že po desaťročiach politických represií, vrátane demolácie budhistických kláštorov a väznenia mníchov, dochádza v posledných rokoch k zintenzívneniu migrácie etnických Chanov do Tibetu. Kritici tiež upozorňujú na praktiky odoberania tibetských detí rodičom a ich umiestňovania do internátnych škôl s vyučovaním v mandarínčine, ako aj na potláčanie politických a kultúrnych prejavov Tibeťanov. Prístup novinárov a cudzincov do Tibetu je prísne obmedzený.

Počas krátkeho obdobia relatívneho otvorenia po olympijských hrách v Pekingu v roku 2008, Tibetom otriasli protesty mníchov a mníšok, spojené s prípadmi seba upaľovania na protest proti politike Pekingu.

Podľa kritikov sa represie v Tibete po potlačení týchto protestov stali systematickejšími a rozsiahlejšími. Čína na druhej strane argumentuje, že v tomto období znížila chudobu a výrazne zlepšila infraštruktúru regiónu.

Tibet má pre Čínu strategický význam, pretože hraničí s Indiou, s ktorou mala Čína v minulosti pohraničné konflikty.

Návšteva Si Ťin-pchinga v Tibete sa časovo prekrýva s cestou čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Iho do Indie. Obe krajiny sa tento týždeň zaviazali k zlepšeniu vzťahov, ktoré boli narušené po vážnom pohraničnom incidente v roku 2020.