Skorší lockdown v UK mohol zachrániť tisíce životov, tvrdí správa
Nová správa zistila, že oneskorené zavedenie lockdownu vo Veľkej Británii počas prvej vlny pandémie COVID-19 malo tragické následky.
Britská vláda čelí kritike za pomalú reakciu na začiatku pandémie COVID-19. Vyšetrovanie odhalilo, že skorší lockdown mohol odvrátiť tisíce úmrtí.
Content: Londýn – Podľa záverov vyšetrovacej komisie, ktorej predsedala bývalá sudkyňa Heather Hallettová, mohla britská vláda účinnejšie chrániť svojich občanov. Zistenia naznačujú, že zavedenie lockdownu o týždeň skôr, ako k nemu došlo 23. marca 2020, by mohlo zabrániť úmrtiu približne 23 000 ľudí.
Komisia kritizovala vládu za nedostatočnú pripravenosť a pomalú reakciu na hrozbu vírusu. Hallettová zdôraznila, že opatrenia prijaté v Anglicku, Škótsku, Walese a Severnom Írsku boli oneskorené a nepostačujúce. "Dôkazy jednoznačne ukazujú, že ak by bol lockdown zavedený o týždeň skôr, počet úmrtí v Anglicku by sa do 1. júla 2020 znížil takmer o polovicu. To predstavuje približne 23 000 zachránených životov," uviedla Hallettová. Skoršie opatrenia by navyše pravdepodobne skrátili trvanie samotného lockdownu.
Správa tiež poukazuje na chaos a nejednotnosť v rozhodovaní. Podľa komisie vtedajší premiér Boris Johnson vytvoril v Downing Street "toxickú" atmosféru a často menil názory. Nedostatočná koordinácia medzi členmi kabinetu a vedcami viedla k oneskoreným a neefektívnym opatreniam. Hallettová dodala, že názory niektorých kolegov, najmä žien, boli často ignorované, čo negatívne ovplyvnilo kvalitu prijímaných rozhodnutí.
Británia patrila medzi krajiny najviac postihnuté pandémiou koronavírusu, s celkovým počtom úmrtí dosahujúcim približne 230 000. Boris Johnson čelil rozsiahlej kritike za usporadúvanie večierkov v Downing Street počas prísneho lockdownu, čo prispelo k jeho odchodu z funkcie v roku 2022.
