Slováci šetria menej: Miera úspor klesá po pandemickom raste
Slováci po pandémii menej sporia. Štatistiky odhalili výrazný pokles úspor v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami a európskym priemerom. Prečo sa to deje?
Predbežné dáta Štatistického úradu SR ukazujú, že miera úspor Slovákov dosiahla v druhom štvrťroku 2025 len 6,1 %.
Content: Bratislava, 31. októbra (TASR) – Slovenská miera úspor domácností patrí medzi najnižšie v Európe. Aktuálne údaje za prvý polrok 2025 potvrdzujú medziročný pokles objemu úspor. Upozornil na to Štatistický úrad SR pri príležitosti Svetového dňa sporenia, ktorý si pripomíname každoročne 31. októbra.
Podľa predbežných údajov dosiahla miera úspor v druhom štvrťroku 2025 len 6,1 %. Celkový objem hrubých úspor klesol medziročne o takmer štvrtinu (24 %) na 1,26 miliardy eur. V minulom roku bola miera úspor 8,2 %, čo je stále pod dlhodobým priemerom.
Štatistici vysvetľujú, že hodnota úspor slovenských domácností sa v priebehu roka výrazne mení. V prvých dvoch štvrťrokoch 2025 prispel k poklesu úspor rýchlejší rast spotreby domácností v porovnaní s rastom ich príjmov.
V eurozóne bola v druhom štvrťroku miera úspor podľa Eurostatu v priemere 15,45 % a v celej EÚ 14,97 %. Medzi krajiny s nadpriemernou mierou úspor patria Nemecko (19,20 %), Francúzsko (18,72 %), Švédsko (18,62 %) a Česká republika (17,92 %).
Miera úspor ukazuje, koľko percent z čistého príjmu domácnosti nepremieňajú na spotrebu. Pred pandémiou sa tento ukazovateľ pohyboval nad 10 %. Počas pandémie COVID-19 úspory krátkodobo narástli na takmer 12 % v dôsledku obmedzených možností míňania. Po uvoľnení opatrení však táto úroveň klesla.
Spotrebiteľský barometer ukazuje, že v období od júla 2024 do júla 2025 si dokázalo odložiť časť príjmu 45 až 50 % domácností. Naopak, 13 až 16 % domácností muselo siahnuť na úspory alebo žiť na dlh. Približne tretina domácností (33 až 38 %) žila „od výplaty k výplate“.
Obyvatelia Slovenska hodnotia celkové podmienky na sporenie pesimisticky. Podľa ŠÚ SR vnímali spotrebitelia v poslednom roku podmienky na sporenie horšie ako predtým, hoci stále optimistickejšie ako dlhodobý priemer. Súčasné podmienky považovalo za vhodné na sporenie 27 - 31 % respondentov, zatiaľ čo 40 - 62 % ich hodnotilo ako nevhodné.
Do budúcnosti vidí zlepšenie stavu úspor 39 % respondentov, zatiaľ čo 56 % neočakáva výraznejšie sporenie. „Napriek medziročnému zhoršeniu sú výsledky stále mierne nad dlhodobým priemerom,“ dodal ŠÚ SR.
