Slováci v Maďarsku prekvapujú: Etnické stereotypy vyvracia realita, hovorí Lenovský Lead: Ladislav Lenovský, etnológ a kulturológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, sa venuje výskumu Slovákov žijúcich po celom svete.
Content: Budapešť 26. augusta (TASR) – Dlhodobé stereotypy o Slovákoch v Maďarsku, ktoré ich predurčovali k asimilácii a strate jazyka, sú podľa odborníkov prekonané. Ladislav Lenovský, profesor a člen Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) v Békešskej Čabe, v rozhovore pre TASR
Excerpt: Napriek predpovediam o zániku, slovenská identita v Maďarsku žije. Mladí sa učia jazyk, kultúra prekvapuje. Aká je realita?
Lenovský, ktorý prednáša o Slovákoch v zahraničí, zdôrazňuje, že pohľad na krajanov sa musí prispôsobiť meniacim sa podmienkam. „Ak by sme sa na Slovákov v Maďarsku pozerali cez staré prizmy, mohli by sme dospieť k záveru, že už takmer neexistujú. Dnes však vidíme, že aj mladí ľudia bez znalosti slovenčiny majú záujem sa ju učiť. Rodičia, dokonca aj tí maďarskí, zapisujú svoje deti na slovenčinu v školách. Dôvody sú rôzne, často praktické, ale svedčí to o tom, že komunita sa zmenila, no stále existuje,“ vysvetľuje etnológ.
Kľúčovým momentom pre výskum Slovákov v Maďarsku bolo založenie VÚSM v roku 1990. Inštitúcia združila popredných odborníkov a nadviazala spoluprácu s kolegami na Slovensku, napríklad z Etnologického ústavu SAV. VÚSM pravidelne organizuje vedecké konferencie a terénne výskumy. Každé dva roky ústav organizuje odborné stretnutia pre bádateľov a študentov z Maďarska, Slovenska, Česka a Poľska, zamerané na problematiku slovenského osídlenia v Maďarsku.
Lenovský sa vo svojom výskume zaoberal životom Slovákov v rôznych krajinách. Zistil, že etnogenéza Slovákov v Chorvátsku a Maďarsku je podobná ako v Argentíne, no odlišná od situácie vo Vojvodine alebo Rumunsku. „V krajinách, kde mali Slováci vyššie spoločenské postavenie, bola slovenská identita výraznejšia. Naopak, tam, kde boli v nižšej pozícii, bola skrytejšia a prešla do roviny kultúrneho dedičstva,“ dodáva.
Podľa Lenovského platí tento princíp aj pre Maďarsko a Argentínu, kde bolo v minulosti prejavovanie etnickej príslušnosti „rizikové“. Ľudia sa preto stiahli a prezentovali svoju identitu skôr cez kultúru.
„V Maďarsku sa podarilo inštitucionalizovať mnohé aspekty kultúrneho dedičstva Slovákov, najmä na lokálnej a regionálnej úrovni. Bez tejto inštitucionalizácie by bola krajanská kultúra v horšom stave a z veľkej časti by zanikla,“ zdôrazňuje Lenovský.
K otázke počtu Slovákov v Maďarsku uvádza, že odhady sa líšia. Aktuálne sčítanie hovorí o 30 000, no dôležitá je definícia „Slováka“. Kritériá sa v jednotlivých sčítaniach líšili, zohľadňovali nielen hlásenie sa k slovenskej národnosti, ale aj znalosť jazyka a vzťah ku kultúre.
Podľa Lenovského je určenie, kto je Slovák v Maďarsku, Argentíne alebo Kanade, zložité. „Hovorí sa o 30 000 Slovákoch v Maďarsku, no občanov s koreňmi je oveľa viac. Záleží na tom, ako sa ľudia sami cítia a za koho sa považujú. Podobná situácia je v Argentíne, kde žije okolo 100 000 potomkov slovenských migrantov, no pôvod deklaruje len zlomok z nich.“
Multietnické prostredie Argentíny viedlo k zmiešaným manželstvám. „Dnes má Argentínčan, ktorý sa hlási k Slovákom, často len jedného starého rodiča zo Slovenska a predkov z rôznych krajín. Kým v Európe hovoríme o dvoch-troch etnikách v rodine, v Argentíne si človek môže vybrať z mnohých. Je zaujímavé skúmať, prečo si potomok vyberie práve slovenskú identitu,“ uzatvára Lenovský, ktorý sa venuje výskumu slovenských komunít v Argentíne a Kanade.
