Slovenská ekonomika stráca dych: Exportéri bijú na poplach pre systémové problémy
Slovensko čelí systémovým problémom, ktoré ohrozujú jeho pozíciu v strednej Európe. Nízke investície a rastúci dlh brzdia rozvoj krajiny.
Slovensko už roky zaostáva za susednými krajinami v kľúčových oblastiach, čo ohrozuje jeho konkurencieschopnosť. Problémy sa týkajú hospodárstva, inštitúcií, podnikateľského prostredia a infraštruktúry.
Content: Bratislava 2. októbra (TASR) – Alarmujúci prepad Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti nie je náhoda, ale výsledok dlhodobých a hlbokých problémov. Export analytica, analytický inštitút Rady slovenských exportérov, upozorňuje, že Slovensko už viac ako desaťročie zaostáva za susednými krajinami v kľúčových oblastiach, ktoré sú nevyhnutné pre úspešnú ekonomiku. Ide o hospodársky výkon, efektívnosť verejnej správy, kvalitu podnikateľského prostredia a stav infraštruktúry.
„Sústavný pokles Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti je jasným varovaním, že ide o systémový problém. Ak nezakročíme, hrozí nám, že stratíme schopnosť konkurovať aj v rámci strednej Európy,“ varuje analytik Filip Šandor.
Podľa kvartálnej správy inštitútu, Slovensko dlhodobo investuje najmenej do výskumu a vývoja zo všetkých krajín V4. V roku 2023 to bolo iba 1,03 % HDP, pričom priemer EÚ presahuje 2,2 % HDP. Pre porovnanie, Česká republika investuje 1,8 %, Poľsko 1,6 % a Maďarsko 1,4 %. V Globálnom inovačnom indexe Slovensko v rokoch 2015 až 2025 stratilo 11 pozícií, zatiaľ čo Poľsko si polepšilo o sedem.
Závažným problémom sú aj vysoké ceny energií pre podniky. Slovensko patrí medzi krajiny s najdrahšou energiou v Európe. V druhej polovici roku 2024 platili priemyselné podniky v priemere 0,179 eura za kilowatthodinu (kWh), čo je výrazne viac ako priemer EÚ (0,159 eura/kWh). To negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť exportne orientovaných odvetví.
Analytici upozorňujú aj na neustály rast verejného dlhu, ktorý sa zvýšil zo 48 % HDP v roku 2019 na 60,1 % HDP v roku 2025. Rastúce zadlženie a následná fiškálna konsolidácia obmedzujú možnosti štátu investovať do modernizácie infraštruktúry a podpory inovácií. „Slovensko sa tak dostáva do začarovaného kruhu, kde vysoký dlh a nízke verejné investície navzájom prehlbujú stagnáciu,“ dopĺňa Šandor.
Ďalšou výzvou sú demografické zmeny. Podľa prognóz OSN sa populácia Slovenska do roku 2040 zníži o 5 %, pričom starnutie obyvateľstva bude vyvíjať ešte väčší tlak na verejné financie. Odlev mladých talentov do zahraničia zhoršuje schopnosť krajiny reagovať na technologický pokrok a budovať modernú ekonomiku.
Správa tiež poukazuje na širší európsky kontext. Rok po zverejnení Draghiho správy bolo z 383 odporúčaní na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ plne implementovaných iba 11,2 %, ďalších 31,4 % je v procese implementácie, no väčšina stagnuje. To oslabuje schopnosť Únie čeliť rastúcej konkurencii zo strany USA a Číny.
