Slovenskí europoslanci podporujú dlhší čas na čerpanie peňazí z plánu obnovy
Europoslanci sa zhodujú, že predĺženie termínu pre čerpanie prostriedkov z plánu obnovy je kľúčové pre úspešné dokončenie projektov a plné využitie finančnej pomoci EÚ.
Predĺženie termínu pre čerpanie financií z plánu obnovy o 18 mesiacov má podporu naprieč politickým spektrom slovenských europoslancov, potvrdila Lucia Yar (RE/PS).
Content: Brusel/Luxemburg 18. júna (TASR) - Európsky parlament v stredu schválil návrh na predĺženie financovania programov z plánu obnovy aj po roku 2026. Tento krok získal širokú podporu medzi slovenskými europoslancami z rôznych politických skupín, ktorí sa pre TASR vyjadrili k tejto téme.
Lucia Yar (RE/PS) zdôraznila, že predĺženie o 18 mesiacov je v záujme Slovenska a ostatných krajín EÚ. „Hlasovali sme za správu, ktorá vyzýva Európsku komisiu na predĺženie plánov obnovy o rok a pol,“ uviedla. Poukázala na fakt, že Slovensko doteraz vyčerpalo iba 55 % z celkového objemu plánu obnovy a na dočerpanie zostávajúcich miliárd eur má približne rok a dva mesiace. Dodala, že omeškanie žiadostí o platby je dôsledkom súčasnej vlády, ktorá sa podľa nej venuje iným témam namiesto včasnej implementácie plánu.
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) uviedol, že počas jeho pôsobenia na Ministerstve práce a sociálnych vecí zistil, že prvé dve vlády po schválení plánu obnovy neurobili dostatočné kroky pre jeho realizáciu. „Reformy sociálnych služieb a posudkovej činnosti sme začali realizovať až na jeseň 2023 a výstavba nových kapacít v zariadeniach sociálnych služieb sa začala ešte neskôr. Podobná situácia bola aj v zdravotníctve s výstavbou nemocníc,“ vysvetlil. Podporuje predĺženie obdobia pre čerpanie financií do konca roku 2027, čo podľa neho zníži riziko zníženia kvality projektov kvôli časovému tlaku. Oceňuje tiež, že predĺženie poskytne lepšie podmienky pre poskytovateľov moderných sociálnych služieb a umožní štátnym Lesom SR udržať pracovné miesta pri obnove lesov.
Miriam Lexmann (EPP/KDH) vyjadrila presvedčenie, že stanovenie pevného termínu pre dokončenie projektov plánu obnovy nebolo správne, pretože z čerpania iných eurofondov je známe, že členské štáty zvyčajne dostávajú dodatočný čas na dočerpanie zdrojov. „Mrzí ma, že táto téma sa rieši až teraz. Mali sme o tom hovoriť oveľa skôr. Je potrebné vyjsť v ústrety členským štátom, najmä pri projektoch, ktoré sa už začali a nestíhajú sa dokončiť,“ povedala. Podľa nej predĺženie zabezpečí, že plán obnovy splní svoj cieľ, ktorým je podpora ekonomiky EÚ a jej členských štátov po pandémii a zabezpečenie ich konkurencieschopnosti. Zároveň vyjadrila obavy, či Slovensko aj pri predĺženej dobe dokáže splniť všetky míľniky plánu obnovy.
Michal Wiezik (RE/PS) upozornil, že štáty EÚ v priemere vyčerpali 47 % z plánu obnovy, pričom na dočerpanie zvyšných prostriedkov majú menej ako poldruha roka. „Parlament prichádza s iniciatívou, aby v prípade veľkých strategických projektov viazaných na plán obnovy, ktorých realizácia je potrebná, ale náročná, Európska komisia predložila plán na predĺženie o 18 mesiacov,“ vysvetlil. Členské krajiny by sa však zatiaľ mali riadiť pôvodným harmonogramom plnenia projektov, ktoré prinášajú dlhodobý a strednodobý prospech, aby využili ponúkané miliardy eur. To podľa neho znamená aj prehodnotenie niektorých neefektívnych programov, napríklad v prípade reformy národných parkov na Slovensku, a presmerovanie týchto zdrojov na projekty v prospech verejného záujmu.
Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) pripomenula, že väčšina členských krajín EÚ má problémy s včasným dočerpaním zdrojov z plánu obnovy a privítala návrh na predĺženie financovania. „Je to výborný nástroj, jeden z najefektívnejších, keď ho porovnám s inými z minulosti,“ dodala.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
