Slovensko a OZE: Hrozí opakovanie zmeškaného vlaku do roku 2030?
Svet smeruje k zelenej energii. Podľa SAPI hrozí Slovensku, že tento trend opäť premešká kvôli prekážkam v rozvoji OZE.
Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) predpovedá do roku 2030 globálny boom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE), s potenciálom zdvojnásobenia ich kapacity.
Content: Bratislava (TASR) – Globálna kapacita obnoviteľných zdrojov energie (OZE) by sa podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) mala do roku 2030 zdvojnásobiť. Slovenská asociácia pre udržateľnú energetiku (SAPI) varuje, že Slovensko môže tento významný globálny trend opäť nezachytiť.
Najnovšia štúdia IEA predpovedá, že v nasledujúcich piatich rokoch pribudne vo svete 4,6 milióna megawattov (MW) inštalovanej kapacity OZE. To sa rovná súčasnej celkovej výrobnej kapacite Európskej únie, Číny a Japonska dohromady. "Tieto čísla jasne ukazujú, že OZE sú kľúčovým pilierom energetiky budúcnosti, najmä vďaka nízkym nákladom na výrobu energie. Krajiny, ktoré tento prechod zmeškajú, budú mať problémy s udržaním konkurencieschopnosti," vysvetľuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI.
IEA predpokladá, že až 80 % krajín plánuje v rokoch 2025 až 2030 zrýchliť tempo rozvoja OZE v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím. Hlavným motorom rastu je fotovoltika, nasledovaná veternou energiou a vodnou a geotermálnou energiou. "Situácia na Slovensku je ilustrovaná tým, že práve rozvoj solárnej a veternej energie naráža na najväčšie prekážky zo strany štátu spomedzi všetkých OZE," upozorňuje Karaba.
Karaba kritizuje, že parlament nedávno schválil novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá zaviedla nové povinnosti výlučne pre veternú energetiku. Dlhodobým problémom je aj tzv. G-komponent (poplatok za prístup do siete), ktorý zvyšuje cenu elektriny vyrobenej na Slovensku.
Rast fotovoltiky a veternej energie podľa IEA dokazuje, že dekarbonizácia je uskutočniteľná a znižuje závislosť od fosílnych palív. Od roku 2010 sa v krajinách závislých od dovozu uhlia a plynu ušetrilo 700 miliónov ton uhlia a 400 miliárd m3 plynu. "Slovensko je stále jednou z krajín s najvyššou závislosťou od dovozu plynu. Naopak, elektrina zo slnka a vetra tvorila v roku 2024 iba 2,3 % z celkovo vyrobenej elektriny, čo je v porovnaní s priemerom krajín EÚ, ktorý je 29 %, veľmi nízka hodnota," zdôraznil Karaba.
Rast OZE je výrazný najmä v Indii, EÚ a rozvíjajúcich sa ekonomikách, kde ho podporujú nízke ceny fotovoltických technológií, podpora strešných projektov a rýchlejšie povoľovanie vodných elektrární. Hoci IEA mierne upravila svoje predikcie pre USA a Čínu, v oboch krajinách očakáva intenzívny rozvoj. Výstavba OZE v Číne bude predstavovať takmer 60 % očakávaného rastu. IEA dokonca predpokladá, že Čína dosiahne svoj cieľ v oblasti OZE, pôvodne stanovený na rok 2035, už v roku 2030. "Krajiny, ktoré sa v minulosti spoliehali výlučne na uhlie, plyn a jadro, dnes masívne rozvíjajú zelenú energetiku. Na Slovensku túto zmenu prístupu ignorujeme a stále diskutujeme o zachovaní dovozu plynu z Ruska," dodal Karaba.
