Slovensko a sankcie na ruské médiá: Prieskum odhalil nedostatky vo vynucovaní

Európska únia po ruskej invázii na Ukrajinu zaviedla sankcie voči 27 ruským mediálnym spoločnostiam, čím im zakázala vysielanie a pôsobenie v členských štátoch. Slovensko však podľa novej štúdie tieto opatrenia dostatočne nevynucuje.

Content: Londýn 5. augusta (TASR) – Prieskum britského Inštitútu pre strategický dialóg (ISD) odhalil, že webové stránky ruských médií, na ktoré EÚ uvalila sankcie, sú v mnohých členských štátoch stále prístupné. Správa, zverejnená vo štvrtok, ukazuje, že Slovensko sa umiestnilo najhoršie, keďže všetky sankcionované webové stránky sú na jeho území dostupné. TASR prebrala informáciu od agentúry AFP.

EÚ prijala sankcie voči 27 ruským médiám v reakcii na šírenie dezinformácií a propagandy. Medzi nimi sú aj známe televízie ako RT, Rossija 1, Pervyj kanal a agentúra Sputnik. Cieľom bolo zabrániť týmto médiám v pôsobení na území EÚ, vrátane ich online prítomnosti. Za blokovanie prístupu na tieto webové stránky sú zodpovední poskytovatelia internetu v jednotlivých členských štátoch. Napriek tomu, viac ako tri roky po začiatku invázie, sú tieto stránky stále široko dostupné.

„Ruské štátne médiá si udržiavajú silnú online prítomnosť, čo predstavuje významnú výzvu pre demokraciu na Západe,“ upozorňuje think tank ISD. Správa tvrdí, že súčasné obmedzenia zo strany poskytovateľov internetu sú málo účinné.

ISD kritizuje Európsku komisiu za nedostatočnú podporu a usmernenia pre členské štáty a poskytovateľov internetu. Komisia podľa správy neposkytla komplexný zoznam webových adries a domén, ktoré sankcionované médiá používajú. Zistilo sa, že týchto 27 médií prevádzkuje až 58 webstránok, a členské štáty tak nemajú dostatok informácií pre efektívnu implementáciu sankcií.

Slovensko je v správe označené za krajinu s "najhoršími výsledkami v oblasti vynucovania zákazu", keďže všetky testované webové stránky boli dostupné. Poľsko sa umiestnilo tesne nad Slovenskom s 50 dostupnými adresami. Nemecko a Francúzsko dosiahli najlepšie výsledky.

Podľa ISD, vynucovanie zákazu na Slovensku zlyháva kvôli nedostatočnej politickej vôli. Pripomínajú, že Národný bezpečnostný úrad SR v marci 2022 dočasne zablokoval niekoľko proruských webstránok, avšak toto obmedzenie zaniklo v októbri 2022, pretože parlament neprijal zákony, ktoré by ho predĺžili.

„Prípad Slovenska ilustruje rozpor medzi sankčným režimom EÚ a jeho implementáciou v členských štátoch, ktorých právne systémy nie sú pripravené na reakciu na hybridné hrozby,“ uzatvára správa ISD.

Prieskum ISD sa uskutočnil v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Poľsku, Českej republike a na Slovensku, s použitím internetového pripojenia od troch najväčších miestnych poskytovateľov.