Slovensko: Zdanenie práce na špici EÚ, rastie rekordne
Zdanenie práce na Slovensku dosiahne v roku 2026 rekordnú úroveň, čím sa zaradí medzi najvyššie v Európe. Aké to bude mať dôsledky?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje pred prudkým nárastom daňového zaťaženia práce, ktoré presiahne priemer EÚ.
Content: Bratislava, 9. októbra (TASR) – Slovensko čelí alarmujúcemu trendu: zdanenie práce neustále rastie a v budúcnosti dosiahne historické maximum. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa v roku 2026 zaradí medzi krajiny s najvyšším daňovým zaťažením práce v celej Európskej únii (EÚ), pričom priemer EÚ presiahne takmer o pätinu.
Fiškálna rada upozorňuje, že konsolidácia verejných financií v rokoch 2024 až 2026 je primárne založená na zvyšovaní daňových príjmov. Tie by mali v roku 2025 dosiahnuť 36,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje nárast o 1,2 percentuálneho bodu oproti predchádzajúcemu roku. V roku 2026 sa očakáva ďalší mierny nárast. „Príjmy z daní z práce, vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, budú tvoriť najvýznamnejšiu časť príjmov štátneho rozpočtu, keď v roku 2026 prekročia 20,5 % HDP,“ uvádza RRZ.
Medzinárodné porovnanie zdaňovania práce je komplexné, nakoľko sa daňové zaťaženie rôznych typov rodín líši v jednotlivých krajinách. Preto je kľúčové pre objektívne porovnanie zohľadniť priemerné hodnoty pre všetky typy rodín, berúc do úvahy rôzne daňové sadzby, úľavy a kredity. Na tento účel sa používa tzv. implicitná daňová sadzba, ktorá porovnáva dane a odvody platené zamestnancami s ich celkovými hrubými príjmami.
„Na Slovensku táto sadzba dlhodobo rastie, z 35,1 % v roku 2004 na 38,1 % v roku 2023 a podľa predikcií RRZ by mala do roku 2026 dosiahnuť rekordných 39,8 %. To predstavuje najvyššiu hodnotu spomedzi krajín V4 a jednu z najvyšších v EÚ,“ konštatuje RRZ. Priemer EÚ je 34,1 %, čo znamená, že Slovensko ho presiahne o 5,7 percentuálneho bodu.
Rada vysvetľuje, že tento trend je spôsobený nielen nižším podielom miezd na HDP, ale aj nastavením daňovo-odvodového systému, ktorý dlhodobo zvyšuje záťaž práce prostredníctvom parametrov systému a konsolidačných opatrení. „Medzi ne patrí najmä zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia o 2 percentuálne body od roku 2023, zvýšenie stropov na platenie sociálnych odvodov a zavedenie dvoch pásiem vyššej sadzby dane z príjmov,“ spresňuje RRZ.
Podľa RRZ je tento vývoj v rozpore s odporúčaniami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskej komisie (EK), ktoré zdôrazňujú potrebu znižovania daňového zaťaženia práce a jeho presunu na spotrebu, majetok alebo environmentálne dane. Na Slovensku sa však bremeno naďalej koncentruje na pracovné príjmy, zatiaľ čo zdanenie kapitálu a spotreby zostáva podpriemerné.
