Slovensko žiada flexibilitu v agropolitike EÚ ohľadom stropovania platieb

Slovenská republika presadzuje, aby sa obmedzenie a znižovanie priamych platieb v rámci budúcej agropolitiky EÚ ponechalo na dobrovoľnej báze, nie ako povinný nástroj.

Content: Brusel, 17. novembra (aktualizované) – Slovensko aktívne vystupuje za väčšiu flexibilitu v oblasti stropovania a priamych platieb v rámci pripravovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) Európskej únie. Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR Vladimír Vnuk to zdôraznil počas pondelkového zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli.

Vnuk uviedol, že ministri sa venovali SPP po roku 2027 a problematike dovozu poľnohospodárskych produktov zo zahraničia. Pripomenul, že členské štáty majú rôzne výhrady k návrhu dlhodobého rozpočtu Európskej komisie (EK) po roku 2027, pričom každá krajina sa zameriava na iné aspekty.

„Hoci vítame zameranie podpory v budúcej SPP, najviac nás znepokojuje stropovanie a degresivita priamych platieb,“ povedal Vnuk. Poukázal na to, že hoci EK tvrdí, že toto opatrenie sa dotkne len 4 % európskych fariem, pre Slovensko sú práve tieto farmy kľúčové. Dôvodom je historicky daná štruktúra slovenského poľnohospodárstva, kde veľké farmy obhospodarujú značnú časť pôdy.

Preto Slovensko navrhuje, aby stropovanie a znižovanie priamych platieb bolo dobrovoľné. Vnuk uviedol, že EK pod tlakom Európskeho parlamentu navrhla určité ústupky farmárom a regiónom, ale vlády ich musia ešte analyzovať. Podľa prvých reakcií však ústretovosť EK nie je dostatočná a nerieši obavy poľnohospodárov.

„Vnímame snahu Komisie o presmerovanie prostriedkov do vidieckych oblastí, ale to nám zatiaľ nestačí. Musíme to ešte posúdiť,“ povedal Vnuk. V oblasti obchodovania s poľnohospodárskymi komoditami dominovali diskusie o obchode s Ukrajinou, ale spomenuli sa aj dohody s Mercosurom a ďalšími štátmi.

„Komisia nás vyzvala, aby sme sa vyjadrili k obchodu s Ukrajinou. Naďalej trváme na svojom stanovisku. Žiadame vytvorenie špeciálneho fondu pre členské štáty susediace s Ukrajinou a zachovanie výrobných štandardov platných pre poľnohospodárov v EÚ, aby sa neohrozila ich konkurencieschopnosť. Poľnohospodári z tretích krajín majú nižšie vstupné náklady, čo z nášho pohľadu ohrozuje konkurencieschopnosť EÚ,“ vysvetlil Vnuk.

Slovensko, Česko, Maďarsko a Chorvátsko (s možnosťou pripojenia ďalších krajín) predložili iniciatívu, ktorá žiada EK, aby zo spoločnej rybárskej politiky a z národných a regionálnych plánov vyčlenila finančné prostriedky pre akvakultúru.

„Slovensko nie je prímorská krajina, preto chceme podporiť rybnikárstvo a činnosti súvisiace s chovom rýb v sladkých vodách,“ dodal Vnuk. Zdôraznil, že ide o iniciatívu v počiatočnej fáze, ktorá sa bude presadzovať aj v nasledujúcich rokovaniach.