Slovensko znižuje závislosť od ruského plynu: Alternatívne zdroje tvoria tretinu dodávok
Slovensko sa snaží znížiť závislosť od ruského plynu. Aká je aktuálna situácia a ako sa krajina pripravuje na budúcnosť?
Slovensko aktívne diverzifikuje zdroje plynu, pričom dodávky od spoločností ako Shell a Eni z Nórska a LNG terminálov tvoria významnú časť celkového objemu.
Content: Vysoké Tatry, 26. septembra (TASR) – Slovensko úspešne znižuje svoju závislosť od ruského plynu, pričom viac ako tretinu dodávok zabezpečujú alternatívne zdroje. Podľa Richarda Kvasňovského, výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ), krajina uzatvorila diverzifikačné kontrakty s globálnymi dodávateľmi ako Shell a Eni. Títo partneri dodávajú plyn na Slovensko z Nórska a prostredníctvom LNG terminálov, čo predstavuje 30 až 40 percent celkového objemu. Kvasňovský to uviedol po podpise memoranda o technickej spolupráci medzi SPNZ a Českým plynárenským zväzom vo Vysokých Tatrách.
„Momentálne odoberáme ruský plyn na základe dlhodobej zmluvy medzi SPP a Gazprom export, ktorá platí do roku 2034. Európska komisia však v rámci iniciatívy RePowerEU navrhuje úplné odpojenie od ruských energetických zdrojov, pravdepodobne do začiatku roka 2027. Táto otázka je však stále predmetom rokovaní,“ povedal Kvasňovský.
Vďaka investíciám do prepojenia plynovodov so susednými štátmi v uplynulých rokoch, prúdi na Slovensko ruský plyn aj z juhu cez Maďarsko a plynovodom TurkStream. „Vďaka tomu nie sme odkázaní len na jeden smer dodávok z východu, ale dokážeme plyn získať prakticky z každej strany. Okrem Maďarska máme dodávky aj zo západu, napríklad z Rakúska a Českej republiky. Naši odberatelia nepocítili žiadny nedostatok, všetci dostávajú plyn v objednaných množstvách. Zároveň cez nás prechádza plyn na Ukrajinu, ktorá sa pred zimou snaží nakúpiť čo najviac a má relatívne málo naplnené zásobníky, čo ju stavia do rizikovej situácie,“ dodal Kvasňovský.
Slovenskí plynári sa intenzívne pripravujú na nadchádzajúcu zimu. Zásobníky sú aktuálne naplnené na viac ako 76 percent a predpokladá sa, že do novembra až decembra sa ich podarí naplniť na úroveň požadovanú Európskou komisiou.
„Sme pripravení na rôzne scenáre, avšak ruský plyn je pre nás z hľadiska nákladov najvýhodnejší, pretože neplatíme tranzitné poplatky,“ skonštatoval Kvasňovský. V prípade, že by Slovensko malo byť zásobované výlučne LNG, náklady na nákup plynu by výrazne narástli, čo by malo dopad na náš trh vo výške stoviek miliónov eur. Dôvodom sú tranzitné poplatky a vyššia cena plynu, ktorá je na Slovensku už teraz o tri až päť eur vyššia ako v západnej Európe. „Je tu riziková prirážka v súvislosti so situáciou u nás a hrozí určité riziko nedostatku dodávok. Je veľký dopyt po plyne a aktívna je aj Ukrajina, ktorá sa snaží získať akýkoľvek dostupný plyn. Paradoxom je, že Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu, ale plyn, ktorý získava z tohto regiónu, je ruský,“ uzavrel Kvasňovský.
