Slovenský dlh v roku 2025 prekoná 60 % HDP, varuje analytik

Podľa analytika nie je zvyšovanie daní trvalo udržateľné a možnosti pre rast daní z práce a spotreby sú takmer vyčerpané.

Content: Bratislava 20. októbra (TASR) - Slovensko čelí výzve rastúceho dlhu, ktorý sa blíži k 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) a podľa súčasných predpovedí ho v roku 2025 prekročí. Aktuálne údaje naznačujú, že stav slovenských verejných financií je dlhodobo neudržateľný a vláda zatiaľ nepodnikla kroky na zvrátenie tohto trendu. Upozornil na to Tomáš Boháček, analytik 365.bank, v aktuálnom komentári.

Reagoval na najnovšiu jesennú notifikáciu zverejnenú Štatistickým úradom SR. Koncom roka 2024 dosiahol dlh verejnej správy 77,7 miliardy eur, čo predstavuje 59,7 % HDP. Medziročne sa zvýšil o 8,8 miliardy eur. Deficit verejných financií dosiahol 7,2 miliardy eur, čo je 5,5 % HDP, a bol o 0,6 miliardy eur vyšší ako v roku 2023.

Analytik upozornil, že v návrhu rozpočtu na roky 2026 až 2028 vláda navrhla konsolidačné opatrenia za 2,3 miliardy eur (1,6 % HDP). „Reálne úspory však predstavujú len približne polovicu tejto sumy. Zvyšok tvoria presuny v rámci rozpočtu alebo dočasné opatrenia, ako je nahradenie národných výdavkov financiami z eurofondov,“ konštatoval Boháček.

Podľa neho nie je možné dlhodobo zvyšovať daňové zaťaženie a priestor na zvyšovanie daní z práce a spotreby je takmer nulový. „Potrebná je reforma transferov a sociálnych dávok, ktorá by zlepšila adresnosť a efektívnosť systému. Súčasná konsolidácia len zmierňuje prejavy problému, nie jeho príčiny. Vláda navyše doteraz nepredstavila strednodobú stratégiu, ktorá by ukázala, ako plánuje dlh stabilizovať,“ upozornil analytik. Na stabilizáciu dlhu by Slovensko muselo znížiť deficit verejnej správy približne na 2,5 % HDP.

To by v praxi znamenalo úspory alebo zvýšenie príjmov vo výške približne 2,5 až 3 miliardy eur ročne, vypočítal Boháček. Takýto rozsah si podľa neho vyžaduje zásadné štrukturálne reformy, bez ktorých bude dlh naďalej rásť a krajina sa bude približovať ku kritickým úrovniam.

„Slovensko má stále možnosť situáciu zvrátiť – ekonomika rastie, aj keď pomaly, ale stabilne, a trh práce je odolný. Kľúčom je dôveryhodný viacročný plán konsolidácie, ktorý by rozložil záťaž medzi výdavkovú a príjmovú stranu rozpočtu, posilnil adresnosť sociálnych dávok a motivoval samosprávy k efektívnejšiemu hospodáreniu,“ dodal analytik. V opačnom prípade Slovensko podľa neho riskuje dlhé obdobie stagnácie so slabým rastom, rastúcimi úrokovými nákladmi a obmedzenou schopnosťou reagovať na budúce krízy.