Španielska ekonomika prekvapuje: Vláda a banka revidujú rastové prognózy nahor
Španielska ekonomika si polepšila! Vláda aj centrálna banka zvýšili odhady rastu pre rok 2025. Čo stojí za týmto pozitívnym trendom?
Španielska vláda a centrálna banka v utorok zverejnili optimistickejšie odhady rastu HDP pre rok 2025, pričom minister hospodárstva Carlos Cuerpo oznámil zvýšenie prognózy na 2,7 %.
Content: Madrid 16. septembra (TASR) – Španielsko potvrdzuje svoju pozíciu jedného z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev v eurozóne. Vláda a centrálna banka zverejnili upravené prognózy hospodárskeho rastu pre rok 2025, pričom ako dôvod uvádzajú silný domáci dopyt a investície. Informujú o tom agentúry AFP, Reuters a EFE.
Minister hospodárstva Carlos Cuerpo v Madride oznámil, že hrubý domáci produkt (HDP) Španielska by mal tento rok vzrásť o 2,7 %. Predchádzajúca prognóza rátala s rastom 2,6 %.
„Táto úprava nahor potvrdzuje odolnosť a vitalitu našej ekonomiky,“ povedal Cuerpo na tlačovej konferencii a zdôraznil, že španielske hospodárstvo prekonáva očakávania.
V roku 2024 zaznamenalo Španielsko rast HDP na úrovni 3,2 %, čím sa stalo najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v eurozóne. Očakáva sa, že tento trend si udrží aj v tomto roku.
Španielska centrálna banka taktiež upravila svoju prognózu rastu HDP pre rok 2025, a to z 2,4 % na 2,6 %. Dôvodom je predovšetkým lepší výkon španielskej ekonomiky v predchádzajúcom štvrťroku. HDP Španielska vzrástol o 0,7 %, zatiaľ čo priemer pre celú eurozónu bol len 0,1 %.
Centrálna banka ponechala odhad rastu HDP pre rok 2026 nezmenený na úrovni 1,8 % a pre rok 2027 na úrovni 1,7 %. Predpokladá, že k rastu bude prispievať najmä domáci dopyt, konkrétne súkromná spotreba.
Podľa štvrťročnej správy o španielskej ekonomike je súkromná spotreba najvýznamnejším faktorom rastu. Táto zložka ťaží z rastu disponibilného príjmu, zamestnanosti a migračných tokov.
Správa však upozorňuje aj na riziká, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť budúci vývoj. Medzi ne patrí obchodné napätie, neistota v globálnej hospodárskej politike, rastúce náklady práce a otázniky ohľadom vplyvu európskych fondov a zvýšených výdavkov na obranu na makroekonomiku.
