Spomienka na prvého prezidenta: Michal Kováč by mal 95 rokov
Pripomíname si život a dielo Michala Kováča, prvého prezidenta Slovenskej republiky, pri príležitosti jeho nedožitých 95. narodenín.
Michal Kováč, prvý prezident Slovenskej republiky, zomrel v Bratislave v roku 2016, vo veku 86 rokov, v dôsledku srdcového zlyhania.
Content: Bratislava, 2. augusta (TASR) – Michal Kováč zohráva v histórii Slovenska nezastupiteľnú úlohu ako prvý prezident samostatnej krajiny. Jeho pôsobenie v úrade a prínos spoločnosti boli ocenené viacerými vyznamenaniami. Ekonomická univerzita v Bratislave, kde študoval, mu udelila čestný doktorát za celoživotné dielo. 3. augusta by oslávil 95. narodeniny.
Jeho prezidentské obdobie bolo poznačené kontroverznou kauzou únosu jeho syna, Michala Kováča mladšieho. S manželkou Emíliou Kováčovou mali dve deti. Prvá dáma sa aktívne venovala charite, najmä pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím, spolupracovala so Slovenským Červeným krížom a založila vlastnú nadáciu.
Michal Kováč sa narodil 3. augusta 1930 v Ľubiši, v okrese Humenné. Vzdelanie získal na Obchodnej akadémii v Humennom (1946-1950) a následne na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Bratislave (1950-1955). Po ukončení štúdia pôsobil na VŠE ako asistent (1955-1956) a neskôr ako externý pedagóg až do roku 1967. Paralelne pracoval v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS) v rokoch 1956-1965. V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube.
V rokoch 1967-1969 pôsobil ako námestník Živnostenskej banky v Londýne. Po návrate bol v roku 1970 vylúčený z Komunistickej strany Československa (KSČ). Následne pracoval ako radový bankový úradník v pobočke ŠBČS Bratislava-mesto, kde zotrval až do roku 1989.
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa aktívne zapojil do hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 bol menovaný za ministra financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia Milana Čiča. V júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR), neskôr Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992).
Funkciu ministra financií si udržal aj vo vláde Vladimíra Mečiara, ktorá vzišla z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odstúpil 18. mája 1991, krátko po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra. Spolu s Mečiarom stál pri zrode Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), v ktorom pôsobil v rokoch 1991-1993 ako člen a podpredseda pre ekonomickú oblasť.
V parlamentných voľbách v roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca FZ ČSFR a stal sa členom Predsedníctva FZ ČSFR. Dňa 26. júna 1992 bol zvolený za predsedu FZ ČSFR, v ktorej funkcii pôsobil až do zániku ČSFR 31. decembra 1992.
Dňa 15. februára 1993 bol Michal Kováč zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky ako kandidát HZDS. Do úradu nastúpil 2. marca 1993 a pôsobil v ňom do 2. marca 1998.
V roku 1994 mu Inštitút pre štúdie Východ-Západ v USA udelil Cenu za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu. Počas oficiálnej návštevy Poľska mu bol udelený Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. V nasledujúcom roku získal Cenu Americkej advokátskej komory za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu a Cenu Lions Clubu.
V roku 1995 mu boli na základe Ústavy SR prepožičané štátne vyznamenania I. triedy: Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž. V roku 1997 mu prezident Poľskej republiky Alexander Kwasniewski počas oficiálnej návštevy Slovenska odovzdal najvyššie poľské štátne vyznamenanie, Rad Bieleho orla.
Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 v Bratislave vo veku 86 rokov na zlyhanie srdca.
Zdroje: TASR, www.prezident.sk, www.euba.sk
