Spor o Gabčíkovo: Patová situácia medzi Maďarskom a Slovenskom pretrváva

Gabčíkovo naďalej rozdeľuje. Nedostatok elektriny a znížený prietok Dunaja v Maďarsku sú dôsledky, ktoré pretrvávajú.

Content: Budapešť 30. septembra (TASR) – Už viac ako tri desaťročia, konkrétne 33 rokov od spustenia vodnej elektrárne Gabčíkovo 24. októbra 1992, Maďarsko a Slovensko stále hľadajú spoločnú reč v otázke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Podľa servera telex.hu/G7, táto téma zostáva v Maďarsku politicky citlivá natoľko, že vláda Fideszu nepodpísala dohodu so slovenskou stranou, hoci bola údajne pripravená. Upozornil na to bývalý docent Katedry vodných stavieb a vodohospodárstva Budapeštianskej technickej univerzity, Csaba Mészáros, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Mészáros, dnes už na dôchodku, tvrdí, že dôsledky projektu SVDGN stále rezonujú v diskusiách o využívaní vodnej energie v Maďarsku. Osobitne sporným bodom je odklonenie toku Dunaja od pôvodného koryta smerom ku Gabčíkovu. Mészáros však pripomína, že toto koryto bolo v 19. storočí umelo upravené pre účely plavby.

Pôvodná dohoda z roku 1977 medzi Československom a Maďarskom predpokladala spoločnú výstavbu vodnej elektrárne na Dunaji. Avšak, v roku 1989, v dôsledku odporu verejnosti, Maďarsko zastavilo výstavbu Nagymarosu, ktorý nebol nikdy dokončený. Mészáros vidí korene tohto rozhodnutia v opozičných hnutiach pred zmenou režimu, ktoré protestovali proti projektu z environmentálnych, ale aj politických dôvodov.

Maďarsko dodnes pociťuje dôsledky nedokončenia projektu, vrátane nedostatku elektriny a zníženého prietoku Dunaja. Nádeje na slovensko-maďarskú dohodu, ktorá by Maďarsku zabezpečila elektrinu výmenou za uznanie stavby, stroskotali na politických prekážkach, čím sa situácia ocitla v slepej uličke, dodáva Mészáros.

V obsiahlom rozhovore Mészáros upozornil, že vodná energia tvorí v Maďarsku len jedno percento produkcie elektriny, čo je v porovnaní s inými európskymi krajinami extrémne nízke. Napríklad v Rakúsku Dunaj vyprodukuje ročne 12 – 13 miliárd kilowatthodín elektriny, zatiaľ čo v Nórsku a Albánsku pochádza z vodných elektrární viac ako 90 percent elektrickej energie. Odborníci odhadujú, že vodné elektrárne by mohli pokryť 10 – 12 percent spotreby elektriny v Maďarsku a teoretický potenciál vodného výkonu dosahuje 1000 megawattov. To je polovica inštalovaného výkonu jadrovej elektrárne Paks a mohlo by to byť užitočné pri vyrovnávaní premenlivej produkcie solárnych elektrární.

Maďarské ministerstvo energetiky 8. januára na Facebooku uviedlo, že vďaka intenzívnym konzultáciám medzi Maďarskom a Slovenskom existuje v roku 2025 väčšia šanca ako kedykoľvek predtým na obojstranne výhodné uzavretie dlhotrvajúceho sporu v prípade SVDGN.

Ministerstvo pripomenulo, že vládni splnomocnenci Maďarska a Slovenska v tom čase už piatykrát rokovali v Bratislave a hľadali riešenie, ktoré by uspokojilo obe strany.

Slovenský minister životného prostredia Tomáš Taraba 30. decembra vyhlásil, že finálny návrh dohody s Maďarskom o ukončení 30-ročného sporu v súvislosti s výstavbou SVDGN by mal byť na stole v priebehu niekoľkých týždňov.

Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke SVDGN podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko od projektu odstúpilo v roku 1989, keď už bola väčšina prác na slovenskej strane dokončená.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu v roku 1997 rozhodol v spore medzi Maďarskou republikou a SR, potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo SR po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a uznal oprávnenosť vybudovania náhradného riešenia (stupeň Čunovo).

Súd nariadil obom stranám, aby v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia spoločne prehodnotili vplyv využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Najmä mali nájsť uspokojivé riešenie otázky objemu vody, ktorá prúdi do starého koryta Dunaja a ramien na oboch brehoch rieky.

(spravodajca TASR Ladislav Vallach)