Sporiace účty strácajú dych: Inflácia požiera úspory Slovákov
Klasické sporenie v banke už negarantuje zhodnotenie peňazí. Kde hľadať alternatívy a ako ochrániť svoje úspory pred infláciou?
Nízke úrokové sadzby na sporiacich účtoch nedokážu držať krok s rastúcou infláciou, upozorňujú analytici.
Content: Bratislava (TASR) – Úročenie sporiacich a termínovaných účtov na Slovensku klesá, a to rýchlejšie ako úroky pri úveroch. Dôvodom je politika Európskej centrálnej banky (ECB) a ďalšie faktory. Odborníci sa zhodujú, že peniaze uložené v banke sa vplyvom inflácie znehodnocujú, a ak ich človek nepotrebuje okamžite k dispozícii, mal by zvážiť ich investovanie.
„Sme svedkami situácie, kedy úroky na úveroch klesajú len pomaly, no banky znižujú úročenie vkladov oveľa rýchlejšie. Pre sporiteľov to znamená, že tradičný bankový vklad už nedokáže kompenzovať rast cien,“ vysvetľuje Richard Kováč, investičný analytik skupiny Simplea.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) dosiahla priemerná úroková sadzba na nových vkladoch do jedného roka vrchol v roku 2024, a to na úrovni 3,6 %. Odvtedy však prudko klesla. Aktuálne sa sadzby na sporiacich účtoch pohybujú medzi 0,05 % až 1,6 % a termínované vklady s viazanosťou na dva až tri roky ponúkajú úroky od 1,5 % do 2,5 %. Inflácia na Slovensku pritom presahuje 4 %.
„ECB znižuje sadzby a banky majú dostatok lacných zdrojov, preto nemusia preplácať klientov za ich vklady. Znižovanie úrokov pri úveroch je pomalšie ako pri sporiacich produktoch,“ hovorí Matúš Čarný, investičný analytik Fingo.sk. Okrem menovej politiky ovplyvňujú úroky aj makroekonomické faktory, inflácia, likvidita bánk a konkurenčný boj medzi bankami.
Analytik investičnej platformy Portu, Marek Malina, upozorňuje, že úspory v bankách reagujú na pokles úrokov len čiastočne. Odporúča mať k dispozícii finančnú rezervu vo výške troj- až šesťmesačných výdavkov a zhodnocovať až peniaze nad rámec tejto rezervy.
„V júni tohto roku bolo 64,72 % vkladov obyvateľstva uložených na bežných účtoch a len 25,32 % na termínovaných vkladoch. To svedčí o tom, že Slováci sú konzervatívni a držia príliš veľa peňazí na bežných účtoch, čím sa oberajú o potenciálny výnos,“ dodáva Malina.
Michal Ďuriš z Umbrella Group vidí alternatívu pre konzervatívnych sporiteľov v peňažných a dlhopisových fondoch, ktorých cena je však ovplyvnená pohybom úrokových sadzieb centrálnej banky.
„V krátkodobom horizonte znižovanie úrokových sadzieb prospieva dlhopisovým fondom, v dlhodobom horizonte im škodí. Konzervatívny investor by mal zvážiť aj slovenské realitné fondy alebo menšiu časť portfólia investovať do akciových ETF,“ radí Ďuriš.
Odborníci odporúčajú pasívne spravované fondy obchodované na burze (ETF), ktoré kopírujú burzové indexy. „Pre konzervatívnych sporiteľov sú vhodné ETF fondy zamerané na peňažný trh. Ide o konzervatívne nástroje s minimálnou volatilitou a výnosom okolo 2 % ročne,“ hovorí Čarný.
Pri horizonte tri až päť rokov môžu investori zvážiť dlhopisové ETF fondy s potenciálnym výnosom 3 % až 5 % ročne. Pre dlhšie obdobie sú vhodné realitné fondy.
„Pri dlhodobom investičnom horizonte (5 rokov a viac) odporúčame indexové ETF fondy, ktoré investujú do stoviek globálnych spoločností. Pri kratšom horizonte zvážte dlhopisové ETF. Diverzifikácia znižuje riziko straty investície,“ uzatvára Malina s tým, že výnos ETF fondov je po roku oslobodený od dane.
