Spotreba antibiotík na Slovensku klesá, no stále je vysoká: Čo ukazujú dáta?

Hoci spotreba antibiotík na Slovensku mierne klesá, odborníci upozorňujú na dôležitosť ich správneho užívania a prevencie rezistencie baktérií.

Content: Bratislava – Podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Slováci v minulom roku spotrebovali takmer päť miliónov balení antibiotík. To znamená, že v priemere pripadá na jedného obyvateľa takmer jedno balenie. Informovala o tom hovorkyňa NCZI Alena Krčová v rámci Svetového týždňa povedomia o antimikrobiálnej rezistencii.

„V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2023 došlo k miernemu poklesu spotreby antibiotík, približne o tri percentá. Najčastejšie lekári predpisovali širokospektrálne antibiotiká, ktoré sa používajú pri liečbe infekcií dýchacích ciest a močového ústrojenstva,“ uviedla Krčová. Zatiaľ čo v roku 2015 dosiahla spotreba antibiotík 5,6 milióna balení, počas pandémie COVID-19 v roku 2020 klesla na 3,4 milióna. V roku 2022 však opäť prudko narástla na 5,4 milióna balení a odvtedy zaznamenáva mierny pokles.

Všeobecná lekárka pre dospelých Jana Bendová potvrdzuje, že prístup pacientov k antibiotikám sa postupne mení. „Ľudia si čoraz viac uvedomujú, že antibiotiká nie sú účinné pri vírusových ochoreniach, ako je nádcha alebo chrípka. Významnú úlohu zohrala pandémia COVID-19, ale aj dlhodobé vzdelávacie kampane. Mladší pacienti sú menej náchylní vyžadovať antibiotiká a viac dôverujú diagnostickým testom, ako je CRP. U starších pacientov však často pretrváva presvedčenie, že ,antibiotiká vždy pomohli‘, preto ich očakávajú častejšie. V tomto prípade je potrebná trpezlivá edukácia,“ vysvetľuje lekárka.

Bendová uvádza, že antibiotiká najčastejšie predpisuje pri bakteriálnych infekciách dýchacích ciest, ako je zápal pľúc alebo angína. Rovnako sú nevyhnutné pri zápaloch močových ciest a kožných infekciách. Pripúšťa, že sa stretáva s prípadmi, keď predpísané antibiotiká nezaberajú. „Príčinou môže byť nesprávny výber antibiotika, nedodržanie dávkovania alebo rezistencia baktérií, ktorá je dôsledkom ich nadmerného a nesprávneho používania. Je preto kľúčové, aby boli antibiotiká predpísané len vtedy, keď sú naozaj potrebné, a aby pacient dodržal celý predpísaný režim, aj keď sa cíti lepšie,“ zdôrazňuje Bendová.

Alena Krčová upozorňuje na príklad tuberkulózy, kde predčasné ukončenie liečby vedie k rezistencii. Vysvetľuje, že antibiotiká ovplyvňujú aj bežné baktérie v tele, ktoré sa im dokážu prispôsobiť a časom získať odolnosť. „Rezistentné baktérie oslabujú organizmus a môžu sa nekontrolovateľne šíriť, až nakoniec spôsobia infekcie aj u ľudí, ktorí antibiotiká neužívali,“ dodáva Krčová.