Srbsko rieši dilemu s ruským plynom po problémoch rafinérie NIS

Belehrad hľadá alternatívne riešenia pre dodávky plynu, no situácia nie je kritická, tvrdia analytici.

Content: Belehrad 6. decembra (TASR) – Srbsko čelí výzvam v oblasti energetickej bezpečnosti. Po nedávnom prerušení prevádzky rafinérie NIS v dôsledku sankcií USA voči jej ruskému vlastníkovi, Gazpromu, sa objavili obavy aj o budúce dodávky ruského plynu. Informuje o tom agentúra APA.

Rusko zatiaľ potvrdilo dodávky plynu len do konca roka. Dlhodobá dohoda, v ktorú Belehrad dúfal, sa nepodarila uzavrieť, čo komplikuje situáciu pri hľadaní riešenia pre rafinériu.

Energetickí experti poukazujú na dve hlavné možnosti pre srbskú vládu v súvislosti s rafinériou NIS: buď nechať spoločnosť s 13 000 zamestnancami zbankrotovať, alebo ju zoštátniť. Najväčším akcionárom NIS je Gazpromnefť s 44,9 % podielom, ďalších 11,3 % vlastní investičná divízia Gazpromu. Srbská vláda kontroluje 29,9 %. NIS je jedným z posledných rozsiahlych ropných aktív Ruska v Európe.

Politicky je pre vládnucu Srbskú pokrokovú stranu (SNS) s jej proruskou základňou ťažké prijať ktorékoľvek z týchto riešení. Rozhodnutie bude musieť padnúť najneskôr v polovici januára. Pôvodné nádeje na predaj podielov Gazpromu v NIS sa nenaplnili. Ak by srbské orgány pristúpili k nútenej správe NIS, Rusko by mohlo reagovať zastavením dodávok plynu, varujú analytici.

Hoci je situácia komplikovaná, nie je podľa belehradských expertov dramatická. Srbsko už v súčasnosti dováža približne 400 miliónov kubických metrov plynu z Azerbajdžanu prostredníctvom bulharsko-gréckych prepojovacích potrubí, ktoré boli spustené do prevádzky v roku 2022.

Energetický expert Miodrag Kapor tvrdí, že ďalších 1,4 miliardy m3 plynu by mohlo byť zabezpečených z terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v gréckom Alexandrupole. Kapacita prepojovacieho potrubia cez Srbsko je 1,8 miliardy m3. Tieto dodávky by však boli pravdepodobne drahšie ako plyn z Ruska.