Srebrenica: 30 rokov od genocídy, ktorá otriasla svetom

Svet si pripomína 30. výročie srebrenickej tragédie, pričom OSN vyhlásila 11. júl za Medzinárodný deň pamiatky obetí genocídy v Srebrenici.

Content: Srebrenica/Bratislava 10. júla (TASR) – Východobosnianske mesto Srebrenica sa navždy zapísalo do dejín ako miesto strašnej tragédie, ktorá zatienila balkánsky konflikt a zanechala nezmazateľnú jazvu na svedomí Európy. Oslavujeme pamiatku obetí najhoršieho zločinu spáchaného na civilistoch počas vojny v Bosne a Hercegovine, a zároveň najkrvavejšieho vojnového zločinu v Európe od konca druhej svetovej vojny.

V piatok 11. júla si pripomíname 30 rokov od chvíle, keď bosnianskosrbské jednotky v Srebrenici zavraždili vyše 8000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov. Tento masaker bol tragickým vyvrcholením bosnianskej vojny v rokoch 1992 až 1995, ktorá nasledovala po rozpade Juhoslávie.

Po rozpade Juhoslávie sa Balkán ponoril do krvavej občianskej vojny. Srebrenica, vyhlásená Bezpečnostnou radou OSN v roku 1993 za bezpečnú zónu, poskytovala útočisko pre viac ako 40 000 moslimov, z ktorých polovicu tvorili utečenci z okolitých obcí. Hrozivé slová Radovana Karadžiča, vtedajšieho prezidenta Republiky Srbskej, predznamenali blížiacu sa katastrofu, keď Srebrenici prisľúbil, že sa "budú brodiť po kolená v krvi".

Napriek statusu bezpečnej zóny, ktorú mali chrániť holandskí vojaci mierových síl OSN, bola Srebrenica 11. júla 1995 napadnutá bosnianskosrbskými silami pod vedením generála Ratka Mladiča. Po obsadení mesta bosnianski Srbi systematicky oddeľovali ženy a deti od mužov a chlapcov. Približne 23 000 žien, detí a starcov bolo deportovaných autobusmi na územia kontrolované moslimami, pričom boli vystavení násiliu vrátane vrážd a znásilnení. Muži boli bezohľadne popravení a ich telá hromadne pochovávané.

Doposiaľ bolo identifikovaných a pochovaných takmer 7000 obetí. Približne 1000 osôb je stále nezvestných. Príbuzní obetí aj po troch desaťročiach neúnavne pátrajú po pozostatkoch svojich blízkych.

Ratko Mladič, známy ako "mäsiar z Bosny," bol po 16 rokoch skrývania sa zatknutý v máji 2011 na základe anonymného udania. Radovan Karadžič unikal spravodlivosti 13 rokov, až kým ho v júli 2008 nezadržali v Belehrade, kde žil pod falošnou identitou ako odborník na alternatívnu medicínu.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu odsúdil Radovana Karadžiča v marci 2016 za genocídu v Srebrenici a ďalšie zločiny na 40 rokov väzenia. Odvolací súd mu v marci 2019 trest sprísnil na doživotie.

Generál Ratko Mladič bol haagskym tribunálom v novembri 2017 odsúdený na doživotie za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Mladič začiatkom minulého mesiaca požiadal o predčasné prepustenie zo zdravotných dôvodov. Mnohí srbskí a bosnianskosrbskí predstavitelia naďalej oslavujú Karadžiča a Mladiča ako hrdinov, ktorí umožnili vznik Republiky srbskej.

Valné zhromaždenie OSN prijalo 23. mája 2024 rezolúciu, ktorou vyhlásilo 11. júl za Medzinárodný deň pamiatky obetí genocídy v Srebrenici. Tento krok vyvolal silný odpor zo strany Srbska a bosnianskych Srbov, ktorí popierajú genocídu v Srebrenici, hoci ju potvrdili dva súdy OSN. Európsky parlament už v januári 2009 vyhlásil 11. júl za Európsky deň spomienky na obete tejto genocídy.