Štefan Uher: 95. výročie narodenia priekopníka slovenskej kinematografie

Pred 95 rokmi sa narodil Štefan Uher, režisér, ktorého film "Slnko v sieti" definoval novú vlnu československého filmu a inšpiroval pomenovanie prestížnej filmovej ceny.

Content: Prievidza/Bratislava 4. júla (TASR) – Diela Štefana Uhra zásadným spôsobom ovplyvnili československú kinematografiu 60. rokov. Vo svojich filmoch sa odvážne venoval morálnym dilemám a otváral dôležité etické otázky. Dnes si pripomíname 95. výročie narodenia tohto významného filmového režiséra a scenáristu, Štefana Uhra.

Jeho film "Slnko v sieti" sa stal manifestom československej novej vlny a dodnes je považovaný za prelomové dielo. Jeho význam potvrdzuje aj fakt, že po ňom bola pomenovaná prestížna národná filmová cena. Uher však nakrútil aj ďalšie pozoruhodné snímky, medzi ktoré patria "Panna Zázračnica", "Kosenie jastrabej lúky" a divácky mimoriadne obľúbená komédia "Pásla kone na betóne".

Štefan Uher sa narodil 4. júla 1930 v Prievidzi. Po maturite pokračoval v štúdiu réžie a dokumentaristiky na Filmovej akadémii múzických umení (FAMU) v Prahe, kde študoval v rokoch 1950 až 1955. Po ukončení štúdia zamieril do bratislavského Štúdia dokumentárnych filmov.

Počas svojho pôsobenia v Štúdiu dokumentárnych filmov režíroval približne dvadsať dokumentárnych filmov, v ktorých sa kriticky zameral na rôzne spoločenské a ľudské problémy. Jeho prvým filmom bol absolventský dokument "Cesta nad oblaky" (1954), ktorý propagoval Československé aerolínie. Medzi ďalšie dokumenty z tohto obdobia patria napríklad "Prvá brázda" (1955), "Učiteľka" (1955), "Ľudia pod Vihorlatom" (1956), "Lodníci bez mena" (1959), "Poznačení tmou" (1959) a "Očami kamery" (1959).

V marci 1960 nastúpil do Štúdia hraných filmov, kde začala jeho plodná spolupráca so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim. Ich prvým spoločným dielom bol v roku 1962 prelomový film "Slnko v sieti", lyrický príbeh o dospievaní a vzťahoch, ktorý sa stal kultovou záležitosťou.

Spolupráca Uher-Bednár-Szomolányi pokračovala aj pri ďalších filmoch, ako napríklad "Organ" (1964), "Tri dcéry" (1967), "Génius" (1969), "Javor a Juliana" (1972), "Veľká noc a veľký deň" (1974) a "Kamarátky" (1979). K úspešným projektom tejto trojice patrí aj divácky obľúbený televízny seriál "Moje kone vrané" (1980).

V roku 1966 nakrútil Štefan Uher film "Panna zázračnica" podľa novely Dominika Tatarku, ktorý nekonvenčným spôsobom rozpráva o slobode, poslaní umenia, tvorbe a rutinérstve, a o sile ľudských vzťahov. Na svet očami detí a mladých ľudí sa pozrel vo filmoch "Keby som mal pušku" (1971) a "Keby som mal dievča" (1976).

V 80. rokoch sa Uher vrátil k svojej pôvodnej poetike vo filmoch "Kosenie Jastrabej lúky" (1982) a predovšetkým v snímke "Pásla kone na betóne" (1982). Príbeh z východoslovenskej dediny, nakrútený podľa novely Milky Zimkovej, zaujal svojou otvorenosťou a autentickosťou. Život spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy zachytil s nadhľadom a humorom vo filme "Šiesta veta" (1986).

Otvorenosť a sarkazmus boli príznačné aj pre jeho posledný film "Správca skanzenu" (1988) s Pavlom Mikulíkom v hlavnej úlohe. Od svojho celovečerného debutu "My z deviatej A" (1961) až po túto poslednú snímku vytvoril celkovo 18 celovečerných filmov.

Štefan Uher odovzdával svoje umelecké skúsenosti aj mladej generácii – od roku 1983 prednášal na VŠMU. Po roku 1990 prispel k vytvoreniu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU a bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej réžie.

Štefan Uher, osobnosť, ktorá je právom označovaná za otca československej novej vlny, zomrel 29. marca 1993 v Bratislave vo veku 62 rokov. V tom istom roku mu bola in memoriam udelená cena Igric za výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie.