Storočnica Železnej Lady: Margaret Thatcherová, ktorá premenila Britániu

Pred sto rokmi sa narodila politička, ktorá navždy zmenila smerovanie Veľkej Británie a stala sa ikonou svojej doby.

Content:

Londýn/Bratislava 12. októbra (TASR) – Margaret Thatcherová, známa pre svoju neústupnosť a silné presvedčenie, si vyslúžila prezývku "Železná lady". Bola nielen prvou premiérkou v histórii Spojeného kráľovstva, ale aj v celej Európe. Stala sa symbolom éry zmien, ktoré hlboko ovplyvnili britskú spoločnosť a ekonomiku.

Thatcherová je považovaná za jednu z najvýznamnejších osobností britskej politiky 20. storočia. Ako líderka Konzervatívnej strany dokázala trikrát po sebe vyhrať parlamentné voľby, čo bol bezprecedentný úspech. Počas jej jedenásťročného pôsobenia vo funkcii premiérky (1979-1990) sa Británia stala opäť sebavedomou svetovou mocnosťou. Jej vláda je často označovaná za "zlatú éru" britských dejín. Sté výročie narodenia Margaret Thatcherovej si pripomíname v pondelok 13. októbra.

Bola presvedčenou euroskeptičkou a zohrala významnú úlohu pri páde železnej opony. Svojím tvrdým postojom voči komunistickým režimom a podporou Michaila Gorbačova prispela k odstráneniu bariér medzi Východom a Západom. Jej ekonomická politika, známa ako "thatcherizmus", sa stala predmetom mnohých diskusií a analýz. Po Thatcherovej stáli na čele britskej vlády iba dve ženy, Theresa Mayová a Liz Trussová, ktorej premiérsky mandát bol najkratší v histórii.

Margaret Hilda Robertsová sa narodila 13. októbra 1925 v Granthame, v rodine obchodníka Alfreda Robertsa. Po ukončení strednej školy študovala chémiu na Oxforde a neskôr aj právo. Pred vstupom do politiky pracovala ako chemická laborantka. V roku 1951 sa vydala za obchodníka Denisa Thatchera a o dva roky neskôr sa im narodili dvojičky, Mark a Carol.

Jej otec, Alfred Roberts, mal významný vplyv na jej politické názory. Bol to úspešný obchodník a starosta Granthamu. Hoci sám nebol členom žiadnej politickej strany, inšpiroval svoju dcéru k vstupu do politiky.

V roku 1959 bola Margaret Thatcherová zvolená do Dolnej snemovne britského parlamentu za Konzervatívnu stranu. Predtým, ako sa stala premiérkou, bola 11. februára 1975 zvolená za líderku Konzervatívnej strany, čím sa stala prvou ženou na čele britskej politickej strany a líderkou opozície.

Prvýkrát sa stala premiérkou 4. mája 1979 po víťazstve vo voľbách. Celkovo vyhrala tri voľby a v premiérskom úrade bola nepretržite do 28. novembra 1990. Počas svojho pôsobenia sa snažila oživiť ekonomiku, presadzovala ekonomický liberalizmus, obmedzovala migráciu a vplyv odborov, reformovala zastarané inštitúcie a obnovila postavenie krajiny na medzinárodnej scéne.

V čase, keď nastúpila do úradu, Spojené kráľovstvo čelilo hlbokej ekonomickej kríze, štrajkom a vysokej inflácii. Jej vláda odmietla ustúpiť štrajkujúcim a prijala opatrenia na podporu podnikania. Znížila štátne výdavky, privatizovala štátny majetok a prepúšťala zamestnancov.

V druhej polovici 70. rokov sa začala aktívne angažovať v zahraničnej politike. Jej prejav z 19. januára 1976, v ktorom ostro kritizovala Sovietsky zväz, ju katapultoval do popredia studenej vojny. Sovietske noviny Krasnaja zvezda ju v reakcii na tento prejav nazvali "Železná lady". Táto prezývka sa jej zapáčila a stala sa jej synonymom.

Víťazstvo v konflikte o Falklandské ostrovy v roku 1982, ktoré obsadila Argentína, výrazne prispelo k jej opätovnému volebnému víťazstvu v roku 1983. Ekonomický rast jej umožnil vyhrať aj tretie voľby v roku 1987. V nasledujúcich rokoch sa však stretla s problémami. Radikálne reformy, najmä v zdravotníctve a školstve, narazili na silný odpor a vo vedení strany sa proti nej vytvorila opozícia.

Margaret Thatcherová oznámila svoju rezignáciu na post líderky Konzervatívnej strany a premiérky 22. novembra 1990. O šesť dní neskôr sa stal predsedom Konzervatívnej strany John Major, ktorý prevzal aj funkciu britského premiéra.

Thatcherová prežila v roku 1984 pokus o atentát. Hotel v Brightone otriasol výbuch 12. októbra o tretej hodine ráno. V hoteli bývala elita vládnej Konzervatívnej strany, ktorá sa zúčastňovala na konferencii. Premiérka si v tú noc pripravovala prejav. Počas výbuchu sedela v obývacej izbe, čo jej zachránilo život. Časť jej hotelovej izby bola zničená bombou. Pri útoku, ku ktorému sa prihlásila Írska republikánska armáda (IRA), zahynulo päť osôb.

IRA, ktorá požadovala odtrhnutie Severného Írska od Británie, uviedla, že útok bol namierený na premiérku za jej tvrdý postoj voči väzneným teroristom, ktorí sa hladovkou snažili vynútiť štatút politických väzňov. Thatcherová odmietla akékoľvek vyjednávanie a desať hladujúcich teroristov zomrelo.

Thatcherová sa preslávila aj ako horlivá euroskeptička. Do histórie Európskej únie sa zapísala svojím výrokom: „Chcem svoje peniaze späť,“ ktorým v novembri 1979 na summite EÚ v Dubline začala boj za zníženie príspevkov do rozpočtu únie. Koncom 80. rokov sa dostala do sporu s ministrom financií, ktorý pripravoval Britániu na vstup do Európskeho menového systému (EMS). Tento krok odmietla.

V dôsledku toho si Spojené kráľovstvo dodnes ponechalo svoju vlastnú menu. V lete 1999 na otázku, či je za odchod svojej krajiny z EÚ, odpovedala: „Samozrejme že som, ukázalo sa to ako skutočná pohroma“. Názory Thatcherovej sa naplnili o dve desaťročia neskôr, keď sa Spojené kráľovstvo rozhodlo opustiť Európsku úniu 31. januára 2020.

Thatcherová komunistické Československo nikdy nenavštívila. Do Prahy a Bratislavy zavítala až 16.-18. septembra 1990, dva mesiace predtým, ako podala demisiu. Do Prahy sa vrátila ešte v roku 1999, aby odhalila sochu Winstona Churchilla.

Z Dolnej snemovne odišla v roku 1992. V tom istom roku bola povýšená do doživotného šľachtického stavu a získala titul barónka Thatcherová z Kestevenu a členstvo v Snemovni lordov. O tri roky nes