Summit EÚ: Kľúčová téma – financovanie Ukrajiny a budúci rozpočet

Lídri Európskej únie sa zišli v Bruseli, aby prediskutovali zásadné otázky, pričom dominantnou témou je finančná pomoc Ukrajine na nasledujúce dva roky.

Content: Brusel 18. decembra (TASR) – Na decembrovom summite Európskej únie v Bruseli dominuje otázka zabezpečenia finančnej stability Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027. Napriek intenzívnym rokovaniam lídri členských štátov zatiaľ nenašli spoločnú reč v otázke konkrétneho mechanizmu financovania. Diplomati naznačujú, že diskusie budú pokračovať, kým sa nenájde uspokojivé riešenie. Medzi ďalšie dôležité body patrí rozšírenie únie, dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2028-2034, ako aj otázky geoekonomiky a konkurencieschopnosti. Slovenskú republiku na summite zastupuje premiér Robert Fico.

Samotnému zasadnutiu predchádzala tradičná výmena názorov s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou. Následne sa pozornosť lídrov presunula na situáciu na Ukrajine. Okrem prebiehajúcich mierových snáh sa budú snažiť nájsť zhodu v otázke finančnej pomoci pre Kyjev. Na októbrovom summite sa k tomuto záväzku prihlásilo 26 premiérov a prezidentov členských krajín EÚ, s výnimkou Maďarska, ktoré sa v poslednom období dištancovalo od spoločných záverov Európskej rady týkajúcich sa Ukrajiny.

Najväčšie rozpory panujú okolo návrhu využitia zmrazených ruských aktív v hodnote 210 miliárd eur na reparačnú pôžičku. Tento návrh má podporu Európskej komisie aj nemeckého kancelára. Belgicko však túto iniciatívu odmieta z obavy pred odvetnými opatreniami zo strany Ruska, keďže na jeho území sa nachádza značná časť týchto aktív. Kritické stanovisko zdieľajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko a Malta. Napriek týmto výhradám by návrh mohol byť schválený kvalifikovanou väčšinou. Členské štáty sa však doteraz zdráhali ísť proti vôli Belgicka v takejto citlivej otázke, hoci niektorí diplomati túto možnosť v krajnom prípade nevylúčili.

Európska komisia navrhla aj alternatívne riešenie v podobe pôžičky financovanej z rozpočtu EÚ. Únia by si v takomto prípade zabezpečila kapitál na finančných trhoch a ako záruku by použila rozpočet EÚ. Tento variant si však vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, čo viacerí považujú za nereálne.

Podľa jedného z diplomatov nie je úlohou Európskej rady prijímať legislatívne predpisy, ale určovať politický smer a hľadať riešenia, ktoré umožnia naplniť prijaté záväzky. „Neodídeme zo stretnutia, kým nedosiahneme výsledok,“ povedala šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

Počas pracovného obeda sa lídri venovali diskusii o rozširovaní EÚ, nadväzujúc na stredajší summit s krajinami západného Balkánu. Išlo o strategickú výmenu názorov. Tradične sa na decembrových summitoch prijímajú závery Rady EÚ k rozširovaciemu procesu, no tento rok k tomu nedošlo. Dôvodom je blokovanie stanoviska Maďarskom v Rade EÚ kvôli jeho odmietavému postoju k rokovaniam s Ukrajinou.

Lídri sa po prvýkrát na úrovni Európskej rady zaoberali návrhom Komisie o Viacročnom finančnom rámci (VFR) EÚ na roky 2028 – 2034. Cieľom je vytvoriť podmienky pre jeho včasné schválenie, aby mohol nadobudnúť účinnosť 1. januára 2028. Ideálne by sa dohoda na novom rozpočte mala dosiahnuť do konca roka 2026.

Ďalšou dôležitou témou rokovaní bola nová geoekonomická realita a jej vplyv na konkurencieschopnosť Európy. Predstavitelia členských štátov diskutovali o možných reakciách zo strany Únie. Ide o úvodný krok v sérii debát, ktoré budú pokračovať na neformálnom stretnutí vo februári a následne aj na riadnom zasadnutí Európskej rady v marci.

Prezidenti a premiéri 27 členských krajín sa venovali aj otázkam európskej obrany a bezpečnosti, situácii na Blízkom východe a migrácii. Pri týchto bodoch programu sa však neočakáva rozsiahla diskusia.