Surinam hlasoval: Nová vláda má riadiť ropný boom

Surinam, juhoamerický štát s holandčinou ako úradným jazykom, čelí ekonomickým výzvam, no nádej prináša objav ropy.

Content: Paramaribo 26. mája (TASR) - V nedeľu sa v Suriname konali parlamentné voľby, v ktorých si obyvatelia volili 51 poslancov. Tí následne zvolia prezidenta a viceprezidenta. Voľby sú kľúčové, pretože určia smerovanie krajiny v čase očakávaných príjmov z nedávnych objavov ropy. Táto malá juhoamerická krajina, známa ako jediná v Amerike s holandčinou ako úradným jazykom, sa bori s vysokým dlhom, rastúcou infláciou a chudobou. Nádej na zlepšenie prinášajú rozsiahle náleziská ropy pri pobreží.

Úradujúci prezident Chan Santokhi pre agentúru AFP uviedol, že očakáva pre krajinu obrovské príjmy. Zároveň potvrdil, že sa bude uchádzať o druhé funkčné obdobie. Analytici pred voľbami nepredpovedali jasného víťaza. Minister obrany Krishna Matheora vyjadril presvedčenie, že Santokhiho Progresívna reformná strana (VHP) má najlepšie predpoklady na úspech, pretože položila základy pre ekonomickú stabilitu.

O hlasy voličov sa uchádzalo 14 politických strán, vrátane Santokhiho VHP a ľavicovej Národnej demokratickej strany (NDP) zosnulého Desiho Bouterseho, bývalého vodcu prevratu a neskoršieho prezidenta. Kandidovala aj stredoľavá Strana všeobecného oslobodenia a rozvoja (ABOP) viceprezidenta Ronnieho Brunswijka, ktorý sa v 80. rokoch postavil proti Bouterseho režimu.

Predbežné výsledky volieb by mali byť známe už v nedeľu večer. Expertí sa zhodujú, že nová vláda bude mať jedinečnú príležitosť transformovať Surinam. Očakáva sa, že krajina v priebehu nasledujúceho desaťročia zarobí miliardy dolárov vďaka ťažbe ropy.

Francúzska spoločnosť TotalEnergies už ohlásila investíciu 10,5 miliardy dolárov do ťažby ropy s plánovanou produkciou 220 000 barelov denne, ktorá by mala začať v roku 2028. Surinam plánuje zriadiť fond „Licenčné poplatky pre každého“, ktorý by mal zabezpečiť, aby sa peniaze z ropy dostali priamo k občanom.

Surinam je etnicky rôznorodá krajina, kde žijú potomkovia prisťahovalcov z Indie, Indonézie, Číny, Holandska, domorodých obyvateľov a afrických otrokov. V novembri si pripomenie 50. výročie nezávislosti od Holandska.

Krajina sa čoraz viac orientuje na Čínu ako na politického spojenca a obchodného partnera. V roku 2019 sa Surinam stal jednou z prvých latinskoamerických krajín, ktoré sa pripojili k čínskej iniciatíve Pás a cesta. V marci Surinam navštívil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, čo bolo vnímané ako snaha o obmedzenie vplyvu Číny v regióne.

AFP pripomína, že viac ako 90 percent územia Surinamu pokrývajú lesy a krajina má negatívnu uhlíkovú stopu. Prezident Santokhi zdôrazňuje, že ťažba ropy neohrozí tento stav a príjmy z nej môžu byť použité na prechod na zelenú energiu.