Švajčiarska armáda potrebuje posilnenie, varuje končiaci veliteľ
Švajčiarsko zaostáva v pripravenosti na rozsiahly vojenský konflikt. Súčasné tempo modernizácie armády je príliš pomalé vzhľadom na rastúce riziká.
Švajčiarsko čelí rastúcim hrozbám a jeho ozbrojené sily by mali problém odraziť rozsiahly útok, tvrdí odchádzajúci veliteľ.
Content: Zürich, 27. decembra (TASR) – Švajčiarsko by v súčasnosti nebolo schopné účinne čeliť rozsiahlemu vojenskému útoku a potrebuje urýchlene zvýšiť investície do obrany, najmä s ohľadom na narastajúce napätie vyvolané Ruskom. Upozornil na to odchádzajúci veliteľ švajčiarskych ozbrojených síl, Thomas Süssli. Informuje o tom agentúra Reuters.
Süssli v rozhovore pre Neue Zürcher Zeitung uviedol, že hoci je krajina relatívne dobre pripravená na kybernetické útoky a útoky na kritickú infraštruktúru zo strany neštátnych aktérov, v oblasti vojenského vybavenia pre rozsiahly konflikt pretrvávajú vážne nedostatky. "Nie sme schopní sa brániť proti hrozbám prichádzajúcim z veľkej vzdialenosti, ani proti masívnemu útoku na naše územie," povedal Süssli, ktorému koncom roka končí funkčné obdobie. Zdôraznil, že alarmujúce je, že v prípade krízovej situácie by len tretina vojakov bola plne vybavená.
Švajčiarsko síce postupne zvyšuje výdavky na obranu, modernizuje delostrelectvo a pozemné systémy a nahrádza staré stíhačky novými Lockheed Martin F-35A, avšak tieto plány čelia kritike pre možné prekročenie rozpočtu a spochybňovanie efektívnosti investícií do delostrelectva v čase obmedzených federálnych financií.
Süssli vyjadril obavy, že verejná mienka o dôležitosti silnej armády sa v Švajčiarsku napriek vojne na Ukrajine a ruským snahám o destabilizáciu Európy výrazne nezmenila. Pripisuje to geografickej vzdialenosti Švajčiarska od konfliktu, absencii bezprostredných vojnových skúseností a pretrvávajúcej viere v ochranu, ktorú má poskytovať neutralita. "Existujú príklady neutrálnych krajín, ktoré neboli ozbrojené a boli zatiahnuté do vojny. Neutralita má zmysel len vtedy, ak je možné ju brániť so zbraňou v ruke," upozornil.
Švajčiarsko sa zaviazalo postupne zvýšiť výdavky na obranu na úroveň približne jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2032, čo predstavuje nárast z terajších 0,7 percenta. Pre porovnanie, krajiny NATO sa dohodli na cieľovom zvýšení výdavkov na obranu na dve percentá HDP do roku 2035.
Pri súčasnom tempe by švajčiarska armáda dosiahla plnú pripravenosť až okolo roku 2050. "To je, vzhľadom na aktuálne hrozby, príliš neskoro," uzavrel Süssli.
