Švédsko masívne investuje do obrany, reaguje na geopolitickú situáciu
Švédsko posilňuje obranu rekordnými investíciami. Dôvod? Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia a snaha dosiahnuť štandardy NATO.
Vláda Švédska, nového člena NATO, výrazne navýši rozpočet na obranu, čím reaguje na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe.
Content: Štokholm – Švédsky premiér Ulf Kristersson v pondelok oznámil rozsiahle investície do obrany, ktoré v budúcom roku dosiahnu 26,6 miliardy švédskych korún, čo predstavuje približne 2,4 miliardy eur, a 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Od roku 2022, v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, navýšilo Švédsko svoje výdavky na obranu o celkovo 100 miliárd korún (približne 9,2 miliardy eur). Vláda plánuje v najbližšom desaťročí pokračovať v investíciách a do roku 2030 dosiahnuť úroveň 3,5 % HDP, čo predstavuje približne 300 miliárd korún (12,3 miliardy eur).
Premiér Kristersson potvrdil, že Švédsko napreduje v plnení týchto záväzkov. „Tieto investície sú v súčasnej, vážnej situácii, nevyhnutné,“ zdôraznil minister obrany Pal Jonson, pričom poukázal na prepojenie vojny na Ukrajine a bezpečnosti Švédska.
Finančné prostriedky budú použité na modernizáciu armády, vrátane nákupu systémov protivzdušnej obrany, raketového delostrelectva, bojových lodí a taktických transportných lietadiel. Zvýšia sa aj platy profesionálnych vojakov a brancov.
Švédsko sa stalo 32. členom Severoatlantickej aliancie v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine, čím ukončilo svoju dlhodobú politiku neutrality.
Po skončení studenej vojny Švédsko výrazne zredukovalo svoje vojenské výdavky a zameralo sa na účasť v medzinárodných mierových operáciách. Tento trend sa zmenil po ruskej anexii Krymu v roku 2014. V roku 2017 bola po siedmich rokoch obnovená povinná vojenská služba.