Švédsko zvažuje návrat dôstojníkov v zálohe do služby až do 70 rokov
Vláda zvažuje zvýšenie veku pre povolanie záložných dôstojníkov do 70 rokov, čo je súčasť plánu na posilnenie armády po vstupe do NATO.
Švédska vláda prehodnocuje vekovú hranicu pre opätovné povolanie bývalých vojenských dôstojníkov, pričom cieľom je posilniť obranyschopnosť krajiny.
Content: Štokholm – V reakcii na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe, švédska vláda skúma možnosť zvýšenia vekového limitu pre povolanie bývalých vojenských dôstojníkov do aktívnej služby až na 70 rokov. Tento krok je súčasťou širšieho úsilia o posilnenie národnej obrany a zabezpečenie adekvátneho personálu v ozbrojených silách.
Iniciatíva vychádza z vládnej štúdie zameranej na zabezpečenie dostatočného množstva personálu pre armádu v prípade potenciálneho konfliktu. Štúdia bola objednaná v roku 2024, v roku, keď Švédsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie po desaťročiach neutrality.
Švédsky minister obrany Pål Jonson na tlačovej konferencii zdôraznil, že krajina prežíva "vážne obdobie", čo si vyžaduje rozsiahle investície do obrany a zabezpečenie dostatočných personálnych kapacít.
Okrem zvýšenia vekovej hranice pre dôstojníkov, komisia poverená vládou navrhuje aj zrušenie časového obmedzenia pre vojenské nasadenie bývalých brancov. Súčasná legislatíva obmedzuje ich povinnosť slúžiť maximálne na desať rokov po ukončení základnej vojenskej služby.
Návrhy komisie budú teraz podrobené dôkladnému preskúmaniu s cieľom pripraviť legislatívny návrh, ktorý by mal byť predložený parlamentu začiatkom budúceho roka.
Po skončení studenej vojny Švédsko výrazne obmedzilo svoje obranné výdavky, avšak po ruskej anexii Krymu v roku 2014 začalo investície opäť zvyšovať. V roku 2017 krajina obnovila povinnú vojenskú službu, sedem rokov po jej zrušení. Vláda v marci ohlásila plán na zvýšenie výdavkov na obranu o približne 300 miliárd švédskych korún (27,7 miliardy eur) v priebehu nasledujúceho desaťročia, s cieľom dosiahnuť úroveň 3,5 percenta HDP do roku 2030.
