Svetová produkcia vína stúpla, no stále zaostáva za priemerom

Hoci celosvetová produkcia vína zaznamenala mierny nárast, zostáva pod dlhodobým priemerom, čo odráža pokračujúce výzvy, ktorým vinice čelia v dôsledku nestabilného počasia a klimatických zmien.

Content: Paríž 15. novembra (TASR) – Po minuloročnom prepade na historické minimum od roku 1961, spôsobenom nepriaznivými klimatickými podmienkami, sa globálna produkcia vína v tomto roku mierne zvýšila. Napriek tomu zostáva produkcia podpriemerná už tretí rok po sebe, informovala Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV). TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Podľa prvotných odhadov OIV, ktoré vychádzajú z predbežných údajov z 29 krajín, ktoré tvoria 85 % svetovej produkcie, by mala tohtoročná produkcia dosiahnuť 232 miliónov hektolitrov. To predstavuje 3% nárast oproti roku 2024, kedy bolo zaznamenané historické minimum. Avšak, aj napriek tomuto zlepšeniu, očakávaná produkcia stále zaostáva o 7 % za päťročným priemerom.

"Klimatické zmeny, ktoré pozorujeme na oboch pologuliach, sú hlavným faktorom, ktorý prispieva k nižšej produkcii v posledných troch rokoch," uviedol riaditeľ OIV John Barker. "Niektoré oblasti zažívajú vlny horúčav a suchá, zatiaľ čo iné trpia prívalovými dažďami alebo nečakanými mrazmi. Skutočnosť, že sa tieto javy opakujú už tretí rok po sebe, je alarmujúca."

Európa zaznamenala v roku 2025 2% nárast produkcie na 140 miliónov hektolitrov, čo je však stále pod jej dlhodobým priemerom. Francúzsko zaznamenalo najnižšiu úrodu od roku 1957 a produkcia Španielska klesla na 30-ročné minimum. Naopak, Taliansko si vďaka priaznivým podmienkam upevnilo pozíciu najväčšieho svetového producenta vína s 8% nárastom.

Spojené štáty, štvrtý najväčší producent vína na svete, by mali vyprodukovať odhadom 21,7 milióna hektolitrov, čo je o 3 % viac ako v roku 2024, ale stále výrazne pod historickými maximami a o 9 % menej, ako je päťročný priemer.

Po troch rokoch poklesu sa produkcia na južnej pologuli zvýšila o 7 %, pričom na čele rastu stoja Južná Afrika, Austrália, Nový Zéland a Brazília, ktoré vykompenzovali 10% pokles produkcie v Čile. Celkovo je však produkcia na južnej pologuli o 5 % pod priemerom, uviedla OIV.

Obmedzený rast globálnej produkcie vína by mal prispieť k stabilizácii zásob v čase slabého dopytu na vyspelých trhoch, klesajúcej spotreby v Číne a pretrvávajúcej neistoty v globálnom obchode, poznamenal Barker. „Nízka produkcia môže byť pre jednotlivých výrobcov a regióny veľmi náročná, ale z makroekonomického hľadiska je to pozitívum, pretože to zabezpečuje lepšie vyváženie medzi produkciou a spotrebou," dodal.

Globálna spotreba vína v posledných rokoch neustále klesá a v minulom roku dosiahla najnižšiu úroveň za viac ako 60 rokov, a to 214,2 milióna hektolitrov, podľa údajov OIV.

OIV bude svoje odhady aktualizovať neskôr v tomto roku.