Tajomstvo ľudských zubov odhalené: Spojenie s prehistorickými zmyslami!

Vedci zistili, že citlivá zubovina má korene v zmyslových orgánoch dávnych živočíchov. Ako sa táto premena udiala?

Tajomstvo ľudských zubov odhalené: Spojenie s prehistorickými zmyslami!
Zdroj: teraz.sk
Nová vedecká štúdia publikovaná v časopise Nature prináša prekvapivé zistenia o pôvode dentínu, kľúčovej súčasti našich zubov.

Content: Chicago, 22. mája (TASR) – Ľudské zuby, konkrétne dentín pod zubnou sklovinou, majú nečakaný pôvod. Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Nature, sa vyvinuli zo zmyslových tkanív prvohorných živočíchov, vrátane dávnych stavovcov a článkonožcov. TASR o tom informuje na základe správy vedeckého časopisu Nature a portálu Live Science.

Tento objav bol náhodný. Americkí vedci pôvodne skúmali fosílie stavovcov z obdobia kambria a ordoviku, teda spred 541 až 443 miliónov rokov. Hľadali charakteristické znaky, ako sú vnútorné tubuly obsahujúce dentín, ktorý je u ľudí súčasťou zubov. Dentín, citlivé kalcifikované tkanivo, sa nachádza pod sklovinou, formuje tvar zuba a tvorí väčšinu tkaniva koreňa, krčka a korunky. Prekvapivo, u dávnych živočíchov sa dentín nachádzal aj na výstupkoch na tele.

Autori štúdie skúmali skameneliny druhu Anatolepis heintzi, považovaného za jednu z prvých rýb. Pomocou počítačovej tomografie (CT) s vysokým rozlíšením objavili útvary pripomínajúce póry vyplnené dentínom. Pre overenie svojho nálezu porovnali Anatolepis heintzi s inými dávnymi fosíliami a súčasnými vodnými živočíchmi.

Detailnejšie skúmanie však ukázalo, že údajné dentínové póry sa viac podobali na zmyslové orgány na pancieroch krabov. Znamená to, že Anatolepis heintzi nebol raný stavovec podobný rybe, ale bezstavovec, konkrétne článkonožec.

Táto zmena v klasifikácii priniesla prelomové zistenie: dávne stavovce a článkonožce využívali rovnaké mineralizované tkanivo na vnímanie okolitého sveta. A práve z tohto tkaniva sa neskôr vyvinul dentín, živá a citlivá časť ľudských zubov.

Výsledky štúdie naznačujú, že zmyslové orgány na exoskeletoch existovali už pred 460 miliónmi rokov. Živočíchy neskôr využili rovnaký "genetický nástroj" na tvorbu zubov.

„Z evolučného hľadiska je extrémna citlivosť zubov v ústach menej záhadná. Je skôr odrazom ich evolučného pôvodu v zmyslových pancieroch skorých živočíchov," uzatvárajú autori štúdie.