Taraba žiada, aby o klimatickom cieli EÚ rozhodovali premiéri, nie ministri

Minister Taraba argumentuje, že zásadné zmeny v klimatickej politike EÚ vyžadujú prejednanie na najvyššej úrovni.

Content: Brusel 18. septembra (TASR) – Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) v Bruseli na Rade ministrov EÚ pre životné prostredie vyjadril presvedčenie, že o rozsiahlych zmenách v európskom klimatickom zákone, konkrétne o cieľoch pre rok 2040, by mali rozhodovať hlavy štátov a vlád, teda Európska rada.

Na rokovaní ministri diskutovali o návrhu na úpravu klimatického zákona EÚ, ktorý navrhuje zníženie emisií o 90 % do roku 2040 v porovnaní s rokom 1990. Súčasné ciele pre rok 2030 sú stanovené na 50 %, pričom Slovensko ich podľa ministra Tarabu plní, na rozdiel od niektorých iných členských štátov.

Taraba zdôraznil, že zmena emisných cieľov s desaťročným predstihom pred plánovanou uhlíkovou neutralitou v roku 2050 je príliš závažné rozhodnutie na to, aby ho prijala Rada ministrov kvalifikovanou väčšinou. Požaduje, aby sa k nemu vyjadrili premiéri a prezidenti jednohlasne v rámci Európskej rady. „Sme radi, že k hlasovaniu dnes nedošlo. Slovensko sa pripojilo ku krajinám, ktoré zdôraznili, že o tejto otázke by sa nemalo hlasovať len kvalifikovanou väčšinou ministrov,“ povedal.

Minister tiež privítal, že Európska komisia bude na základe slovenskej a českej iniciatívy prehodnocovať systém emisných povoleniek pre domácnosti a dopravu (ETS 2). Podľa Tarabu tento systém neúmerne zaťažuje občanov a zvyšuje náklady na dochádzanie do práce. „Európska komisia prisľúbila, že naše obavy prehodnotí, čo je dôležité, keďže túto iniciatívu podporuje už 19 štátov, vrátane Francúzska,“ dodal.

Za kľúčové považuje, aby sa okrem technologickej neutrality uznala rovnocennosť nízkoemisných zdrojov energie, vrátane jadrových elektrární. Chce zabrániť diskriminácii elektriny vyrobenej z jadra.

„Záver Rady je pre Slovensko pozitívny,“ zhodnotil Taraba. Pripomenul, že v EÚ existujú dva protichodné prúdy: jedna skupina presadzuje ambicióznejšie ciele, druhá sa chce držať súčasného stavu a nezaťažovať ekonomiky ďalšími obmedzeniami. Očakáva, že výsledkom bude kompromis.

Minister upozornil, že napríklad Poľsko by mohlo dosiahnuť 83-percentné zníženie emisií do roku 2040, ale za cenu obrovských nákladov a zatvárania fabrík. Slovensko preto požaduje dôkladnú analýzu dopadov vysokých cieľov na jednotlivé krajiny a sektory.

„Ide o komplexný balík opatrení. Pre nás je najdôležitejšie, aby bola jadrová energia plne rovnocenná s ostatnými zdrojmi a aby si každý štát mohol určiť svoj energetický mix. Vďaka jadru patríme medzi krajiny s najčistejšou výrobou elektriny a nepotrebujeme veterné farmy,“ uzavrel Taraba.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)